Rozdiel v platoch medzi priemerným mužom a ženou na Slovensku dosahuje takmer 16 %. Hoci sa často nesprávne vníma ako dôsledok diskriminácie, v skutočnosti odráža najmä štruktúru pracovného trhu.

Ženy sú menej zastúpené v manažérskych pozíciách, ale aj v technických odboroch, ako sú programovanie či inžinierstvo. Menej žien tiež študuje technické vedy, prirodzene je ich teda menej aj v dobre platených profesiách. Okrem toho odmeňovacie systémy viac zvýhodňujú mužov, ktorí z pracovného trhu spravidla nevypadávajú na niekoľko rokov, napríklad vďaka rodičovstvu.

Riešenie mzdového rozdielu si vyžaduje širšie možnosti návratu žien do pracovného procesu po materskej dovolenke.

Zároveň je dôležité už od útleho veku podporovať dievčatá, aby vnímali kariéru vo vede, technike, programovaní či vrcholovom manažmente ako rovnako dostupnú a prirodzenú voľbu. Spoločnosť by mala viac stáť pri ženách, ktoré vychovávajú deti samé, ako aj pri tých, ktoré zostávajú osamelé vo vyššom veku. Kľúčovým krokom je aj zmena spoločenského vnímania – pracujúca žena môže byť rovnako dobrá matka ako tá, ktorá sa deťom venuje doma počas rodičovskej dovolenky, pričom tá je u nás jedna z najdlhších vo svete.

Vyššie zastúpenie žien na pracovnom trhu a rovnomernejšie obsadzovanie vedúcich pozícií neprinášajú len spravodlivosť a znižovanie platových rozdielov. Výskumy ukazujú, že spolupráca mužov a žien vytvára synergický efekt – ich odlišné prístupy sa dopĺňajú a výsledkom môže byť vyššia efektivita aj ekonomický rast.

Ako vzniká rodový mzdový rozdiel?

Mzdový rozdiel vniká najmä v štruktúre zamestnanosti, teda vo výbere povolania, kariérnych možnostiach, miere vzdelania. Napríklad podľa ILO prieskumu na medzinárodných dátach až 98 % profesionálov v oblasti pôrodnej asistencie alebo 97 % pracovných pozícií v starostlivosti o deti sú ženy. Na druhej strane iba 26 % pracuje na pozícií priemyselného a produkčného inžinieringu. Najčastejšie profesie žien na Slovensku podľa SODB 2021 sú predavačky (100 tisíc žien) a učiteľky/odborné pedagogické pracovníčky s podobným počtom.

Diskriminácia v podobe rozdielnej mzdy za rovnakú prácu medzi pohlaviami tvorí spravidla iba zlomok z celého mzdového rozdielu. Naopak vyššia úroveň vzdelania žien zas posúva konečný výsledok v prospech žien. Ďalším faktorom, ktorý prirodzene prispieva ku rodovému mzdovému rozdielu je materská a rodičovská dovolenka. Dlhšie prerušenia kariéry vedú k pomalšiemu rastu mzdy a menšiemu zastúpeniu žien v riadiacich funkciách.

Časť žien pracuje na čiastočný úväzok, ktorý môže byť horšie platený. Vo všeobecností sa tiež ukazuje, že ženy sú menej agresívne pri vyjednávaniach o vyššom plate. Aj vzory sú dôležité. Menej viditeľne úspešných žien v určitej oblasti môže odradiť dievčatá a mladé ženy od vstupu do týchto lepšie platených profesií.

1.

V priebehu pracovného života možno v oblasti pomeru miery zamestnanosti takmer na celom vekovom horizonte pozorovať rozdiel medzi mužmi a ženami. Miera zamestnanosti žien voči mužom je najnižšia vo vekovej kategórii 20 až 24 rokov. Hlavnými dôvodmi sú vzdelanie, pretože vysoké školy navštevuje viac žien ako mužov, a starostlivosť o dieťa.

2.

V ďalšej vekovej kategórií (25-29) rokov je miera zamestnanosti žien o 15 % nižšia než v prípade mužov. Istú mieru rozdielu pozorujeme aj v nasledujúcich rokoch života a fakticky sa rozdiel uzatvára až po 45. roku veku. Primárnym dôvodom je materstvo a výchova detí.

3. 

Prepad v neskoršom veku (t. j. po 60) zas súvisí so skorším odchodom žien do dôchodku v prípade žien, a to aj vďaka predchádzajúcej výchove detí. To však, na druhej strane, môže negatívne ovplyvňovať výšku ich dôchodku.

Zvýhodnenie mužov

Podľa práce Claudie Goldin, laureátky Nobelovej ceny za ekonómiu v roku 2023, moderné odmeňovacie spôsoby zvýhodňujú zamestnancov, ktorí majú dlhú a neprerušenú kariéru (napríklad sa vyhli pôrodu alebo starostlivosti o dieťa/domácnosť), teda najmä mužov. Rozdiel medzi platmi mužov a žien je v prvých rokoch kariéry malý. Výrazne sa však zvyšuje po narodení prvého dieťaťa.

Podľa OSN/EÚ tiež míňajú ženy v priemere aspoň 2,5-krát viac neplateného času na prácu v domácnosti (starostlivosť o deti, seniorov a podobne) ako muži. Ostáva im tak menej času na rozvoj kariéry, hoci v kombinácii platenej a neplatenej práce odpracujú viac času.

Málo žien v študijných programoch STEM znamená menej žien v dobre platených povolaniach. Jedným z dôsledkov nevyužitia potenciálu žien je aj nižšia miera žien vo vede či vývoji technológií.

Ekonomický rast ťahajú inovácie a dobre vzdelaní ľudia, ktorí sú na správnych miestach. Vo svete v ktorom žije viac ako 8 mld. ľudí, je podľa OECD (2021) iba približne 10 miliónov výskumníkov/vedcov. Napriek tomu, že približne 60 % všetkých absolventov bakalárskeho a magisterského štúdia a 50 % doktorandského štúdia sú ženy, v odboroch STEM tvoria ženy iba jednu tretinu študujúcich, čo je úroveň priemeru EÚ – 27. Deje sa tak napriek dobrým pracovným príležitostiam a vysoko produktívnym pracovným miestam v tejto oblasti. Podľa ILO pracuje na Slovensku v odboroch STEM približne 39 % žien, čo je z pohľadu širšej štatistiky (84 krajín) úroveň priemeru (40 %). Zvyšovanie tohto počtu však môže byť limitované práve nízkou mierou žien v príslušných študijných odboroch. Ak chceme rýchlejšie dobiehať rozvinuté ekonomiky, potrebujeme zvýšiť celkový podiel ľudí, ktorí pracujú priamo ako vedci alebo technológovia, pretože majú potenciál generovať vysokú pridanú hodnotu. Z celkovej pracovnej sily je to na Slovensku iba 5,9 % (muži aj ženy), čo je druhá najnižšia úroveň v EÚ – 27.

Druhý najnižší v EÚ je aj pomer samotných žien na celkovej pracovnej sile (2,0 %), ktoré pracujú ako vedkyne či inžinierky. Práve zníženie rozdielov medzi mužmi a ženami vo vzdelávaní aj uplatnení v oblasti prírodných vied, techniky či matematiky (STEM), by mohlo tiež pomôcť znížiť rozdiely v zručnostiach, zvýšiť zamestnanosť a najmä zvýšiť produktivitu a platy žien.

V konečnom dôsledku by to podporilo hospodársky rast prostredníctvom celkovo vyššej produktivity a zvýšenej aktivity na trhu práce.

Základné fakty – hrnutie 

• Ženy na Slovensku podľa najnovších dát za rok 2023 získajú na každé zarobené euro v porovnaní s mužmi približne o 16 centov menej.
• Rodový mzdový rozdiel nevyjadruje rozdiel v platoch za rovnakú prácu medzi mužmi a ženami, ale rozdiel v priemerných mzdách v rámci celej populácie a trhu práce. Diskriminácia v podobe rozdielnej mzdy za rovnakú pracú medzi pohlaviami tvorí spravidla iba zlomok z celého mzdového rozdielu.
• Vzory sú dôležité. Menej viditeľne úspešných žien v určitej oblasti môže odradiť dievčatá a mladé ženy od vstupu do týchto lepšie platených profesií, limituje ich možnosti a ekonomickú prosperitu krajiny.
• V priebehu pracovného života možno v oblasti pomeru miery zamestnanosti takmer na celom vekovom horizonte pozorovať výrazný rozdiel medzi mužmi a ženami. Hlavnými dôvodmi sú v mladšom veku vzdelanie, pretože vysoké školy navštevuje viac žien ako mužov a neskoršie ide najmä o starostlivosť o dieťa.
• Zníženie rozdielov medzi mužmi a ženami vo vzdelávaní aj uplatnení v oblasti prírodných vied, techniky či matematiky (STEM), by mohlo tiež pomôcť znížiť rozdiely v zručnostiach, zvýšiť zamestnanosť a najmä zvýšiť produktivitu a platy žien.
• Platená rodičovská starostlivosť o dieťa po narodení je na Slovensku najdlhšia v EÚ-27. Kľúčom k riešeniu rodového mzdového rozdielu a podpore ekonomickej prosperity Slovenska je efektívny návrat žien na pracovný trh. Kľúčovým predpokladom skoršieho (dobrovoľného) návratu žien na pracovný trh, či už v plnej, alebo čiastočnej forme, je kvalitná sieť materských škôlok s dostatočnými kapacitami a to aj pre deti mladšie ako tri roky. Potrebujeme tiež posunúť spoločenské vnímanie takýchto krokov. Žena ostáva dobrou matkou, aj keď niekoľko hodín plnohodnotne pracuje.
• Hoci dôchodcovia vo všeobecnosti nepatria medzi najohrozenejšie skupiny obyvateľstva, situácia sa mení, ak v domácnosti žije žena nad 65 rokov sama. V takom prípade rastie miera rizika ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením u mužov na 32 % a u žien až na 38 %, čo je druhá najvyššia miera ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením. Pre osamelé matky (najohrozenejšia skupina), rovnako ako pre mnohopočetné rodiny je existenčne dôležité, aby nestratili prístup na pracovný trh.
• Profesor ekonómie J. D. Ostry (University of Toronto) vo svojej práci dospel k záveru, že ženy a muži sú na pracovnom trhu komplementárni a teda sa dopĺňajú. Dáta ukazujú, že vyššia zamestnanosť žien môže priniesť významné ekonomické benefity. Znižovanie rodového rozdielu na trhu práce by mohlo viesť k rýchlejšiemu rastu HDP o 8 % až 17 % v priemerne vyspelých ekonomikách.

Viac o dôležirých témach nájdete v analýze Mariána Kočiša, makroekonomického analytika SLSP.

Zdroj titulná foto: Pexels_Pavel Danilyuk

Analýzu spracovala: Veronika Samborská