Svoj čas má váľať, svoj čas má stavať, hovorí kniha Kazateľ. Vojna ničí ľudské životy, bohatstvo, budúcu prosperitu či nádeje mladej generácie v susednej krajine už tri roky. Raz sa však skončí.

Pravdepodobne si pamätáte ako ste sa 24.2. 2022 ráno prebudili a dozvedeli sa, že „náš svet“ sa navždy zmenil. Rusko napadlo Ukrajinu a svetový poriadok platný desiatky rokov sa otriasol v základoch. Za jeden z negatívnych scenárov bola považovaná hrozba dlhej opotrebovacej vojny, ktorá pravé prebieha. Z pohľadu demografie aj materiálnych zdrojov je to pre Ukrajinu zlá správa. Skôr alebo neskôr príde na rad obnova. Napriek hroziacej strate územia je potrebné sústrediť sa na oblasti, ktoré môžu z Ukrajiny urobiť druhú Južnú Kóreu alebo Fínsko. Z nášho pohľadu bude tiež dôležité, či sa naše spoločnosti budú vedieť zapojiť do povojnovej obnovy.

V Nemecku voľby dopadli podľa očakávaní a o niekoľko týždňov možno očakávať novú vládu pod vedením kancelára Friedricha Merza. Témou volieb bola okrem nelegálnej migrácie aj stagnujúca ekonomika. Budúci kancelár pripúšťa uvoľnenia prísnej fiškálnej politiky, ale iba s cieľom štrukturálnych reforiem podporujúcich investície, ktoré prinesú dlhodobý rast. Nemecko je náš najväčší obchodný partner. Výzvy, pred ktorými stojí, sú preto aj našimi výzvami. Clá na dovážané autá, ktorými hrozí Donald Trump, prirodzene môžu výrazne ovplyvniť našu ekonomiku, ktorá má výraznú expozíciu na výrobu áut. Pozreli sme sa aj na výrazný rast výnosov na našich 10-ročných dlhopisoch, dôvody sú však teraz vcelku prozaické.

Okrem ľudského utrpenia pochopiteľne trpí aj ukrajinská ekonomika. Podľa odhadov Kielskeho inštitútu, na ktorý upozornili kolegovia z ERSTE Group Research (J. Kotian, K. Rzentarzewska, J. Cery a H. Eskuchen) vo svojom novom reporte Rebuild Ukraine, bude do konca roka 2026 ukrajinská ekonomika menšia o 120 miliárd dolárov (vyjadrené v konštantných USD z roku 2023), ako by bola bez vojny. Ide o pokles HDP na úrovni 31 %. Dopady na náš región strednej a východnej Európy sú na úrovni necelých 8 miliárd dolárov, pričom najväčšiu absolútnu stratu zaznamenáva Poľsko (3,3 mld. USD), za ním nasleduje Česko a Rumunsko (1,1 a 1,3 mld. USD). V priemere regiónu predstavuje úroveň poklesu 0,2 % HDP.

Posledné správy naznačujú, že zastavenie bojov bude podmienené minimálne dočasnou stratou časti územia a ďalšími ústupkami. V kontexte vývoja vojny na Ukrajine sa preto treba inšpirovať príkladmi krajín, ktoré napriek nepriateľským susedom, či okolnostiam dokázali ekonomicky prosperovať. NapríkladIzrael je obklopený krajinami, s ktorými mal dlhodobé konflikty. Napriek tomu sa stal technologickou veľmocou, ktorá exceluje v IT sektore, medicínskych technológiách a poľnohospodárstve. Kľúčom sú investície do vzdelania a vedy, podpora start-upov a technologických inštitúcií. Technologická prevaha armády v štáte, ktorý nemá strategickú hĺbku je smrteľne dôležitá. Pevné spojencovo s USA samozrejme pomáha.

Juhokórejská ekonomika vyniká silným priemyslom a technologickými gigantmi, ako sú Samsung či Hyundai. Krajina prosperuje, napriek neustálym vojenským hrozbám zo strany Severnej Kórey. Kľúčom sú diverzifikácia ekonomiky a podpora strategických odvetví, napríklad energetiky, poľnohospodárstva a IT. V patentoch na milión obyvateľov patrí Južná Kórea k svetovým lídrom. Taiwan zas prosperuje ako svetový líder vo výrobe polovodičov, napriek neustálemu tlaku zo strany Číny. Ostrov využíva svoju geografickú polohu na rozvíjanie priemyslu a medzinárodnej spolupráce. Výroba produktov s vysokou pridanou hodnotou je síce príťažlivá pre pevninskú Čínu, ale zároveň je to dôvod, ako si nájsť spojencov.

Fínsko si po druhej svetovej vojne (a najmä Zimnej vojne) dokázalo dlhodobo udržať politickú neutralitu, čo mu pomohlo rozvíjať svoju ekonomiku. Významnú úlohu zohrali investície do vzdelania a vedy. Cesta bola opäť vo vybudovaní robustného vzdelávacieho systému malej, ale silnej armády a rýchlej integrácie do EÚ po rozpade ZSSR. Netreba zabúdať, že Fínsko benefitovalo aj z toho, že v istom momente dokázalo so Sovietskym zväzom normalizovať vzťahy na použiteľnú úroveň. Estónsko, Lotyšsko a Litva sú príkladmi krajín, ktoré sa po rozpade Sovietskeho zväzu dokázali rýchlo integrovať do EÚ a NATO. Estónsko je dnes známe ako digitálna veľmoc. Efektívna digitalizácia verejných služieb pomohla do značnej miery vyriešiť problém s korupciou, čo je jeden z najväčších problémov súčasnej Ukrajiny.

Vojna sa raz skončí a Ukrajinu čaká povojnová obnova a reštart ekonomiky. Z istého uhla pohľadu je dôležitejšie ako (snáď dočasná) strata územia možnosť, aby Ukrajina mohla využiť svoje zdroje, strategickú polohu a pokračujúcu podporu demokratického sveta na budovanie silnej a prosperujúcej krajiny. Pre Slovensko by susedstvo s „druhou Južnou Kóreou“ bola skvelá správa.

Poľsko sa chce na tomto procese aktívne podieľať a robí potrebné kroky. Tisíce poľských firiem sú pripravené participovať na rekonštrukcii Ukrajiny. V tejto oblasti na Slovensku zaostávame. Slovenské firmy sa tak budú ťažie presadzovať na veľkom ukrajinskom trhu v krátkodobom aj dlhodobom horizonte.

Zhoršenie vzájomných diplomatických vzťahov našim podnikateľom určite nepomôže. Proces premeny Ukrajiny na plne rozvinutú krajinu bude vysoko pravdepodobne trvať ešte desiatky rokov a výsledok vôbec nie je istý. Šance na úspech sa však výrazne zvýšia, ak bude EÚ silná a jednotná. Sme 440 miliónový trh. Naša spoločná ekonomika je obrovská. Máme svoje nedostatky (zanedbaná obrana, prílišné regulácie či slabšie inovácie), je však historickou úlohou našej doby zužitkovať potenciál, ktorý máme, na ceste k všeobecnej prosperite. Európa môže prosperovať alebo upadať. Čas na mier alebo zastavenie bojov, zdá sa, ešte nedozrel. Keď však príde, potrebujeme byť pripravení.

Nemecko čaká na impulz, ktorý reštartuje ekonomiku

Reštart potrebuje aj nemecká ekonomika, ktorá sa v súčasnosti borí so štrukturálnymi problémami, ktoré oslabujú jej dlhodobú konkurencieschopnosť. V ostatných dvoch rokoch HDP mierne pokleslo a odhad pre tento rok bol tiež revidovaný smerom nadol. Očakávať tak možno rast iba na úrovni niekoľkých desatín percenta. Slabý domáci dopyt, rastúci tlak zahraničnej konkurencie a neisté politické prostredie spomaľujú ekonomický rast a brzdia potenciálne oživenie. Nemecko si vyslúžilo prezývku „chorý muž Európy“.

Do Nemecka smeruje pätina nášho exportu, je to náš najväčší obchodný partner . Výsledky volieb, zostavenie novej vlády a očakávaný reštart ekonomiky sú pre nás preto veľmi významné udalosti. Ak sa nemecká ekonomika ďalej nerozbehne, pocítime to aj u nás – v podobe pokračujúceho slabšieho dopytu až po pokračujúcu vyššiu volatilitu priemyselnej výroby.

Nemecko je tiež exportne zameraná krajina, pričom nemeckí exportéri sa spoliehajú najmä na USA a Čínu. Tam však čelia silnej konkurencii v kombinácii slabšieho dopytu (Čína) a hrozbe ciel, aktuálne najmä zo strany USA. Čínske automobilky vytláčajú tradičných európskych výrobcov na domácom čínskom trhu a výrazne im začínajú konkurovať aj v Európe. Drahé energie a prísne regulácie oslabujú aj ďalšie odvetvia, ako oceliarstvo či chemický priemysel. Symbolický moment bol, keď bol na futbalovom šampionáte EURO 2024 hlavným partnerom čínsky BYD, nie nemecký Volkswagen.

Viac sa dočítate tu.

Zdroj: SLSP

Autor titulnej fotky: Pexels_Алесь Усцінаў

Tlačovú správu spracovala: Veronika Samborská