Na začiatku 20. storočia ženy nemohli voliť, nemali rovnaké práva ako muži a ich hlas v politike bol umlčaný. Skupina odhodlaných aktivistiek sa však rozhodla históriu zmeniť. S odvahou, vytrvalosťou a neraz aj s radikálnymi metódami bojovali za právo, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť – volebné právo pre ženy.

Sufražetky neboli len tiché reformátorky, ale aj bojovníčky, ktoré sa neváhali postaviť proti systému. Organizovali demonštrácie, písali petície, rozbíjali okná a niektoré dokonca riskovali aj svoje životy. Ich zápas bol dlhý a plný prekážok, no nakoniec zmenili budúcnosť miliónov žien po celom svete. Ponorme sa do príbehu žien, ktoré svojím bojom navždy zmenili dejiny.

Prečítajte si: Equal Pay Day – Deň rovnakého odmeňovania: Vstupenky sú už v predaji

Sufražetky – odvážne bojovníčky 

 

Sufražetky boli aktivistky za volebné právo žien a pochádzali hlavne z krajín ako Spojené kráľovstvo, USA, Kanada a Austrália.

Jednou z najznámejších vodkýň sufražetiek bola Emmeline Pankhurst, ktorá viedla Women’s Social and Political Union (WSPU) v Británii. V USA zas viedli hnutie Susan B. Anthony a Elizabeth Cady Stanton. Ich boj viedol k úspechu – ženy postupne získali volebné právo v mnohých krajinách, napríklad v Británii v roku 1918 a v USA v roku 1920.

Musíte urobiť hluk, musíte spôsobiť rozruch, inak vás nikto nepočúva. – Emmeline Pankhurst

Historické pozadie hnutia sufražetiek

 

Už v 18. a 19. storočí sa začali objavovať myšlienky o rovnosti pohlaví. Spisovateľka a filozofka Mary Wollstonecraft, autorka knihy A Vindication of the Rights of Woman, kritizovala spoločenské normy, ktoré ženám odopierali vzdelanie a politické práva. V prvej polovici 19. storočia bojovali feministky najmä za právo na vzdelanie a vlastníctvo majetku, ale postupne sa pozornosť presunula na volebné právo, keďže ženy boli z politického života vylúčené.

Vznik organizovaného hnutia (19. storočie)

 

Prvé organizované feministické hnutia vznikli v USA a Veľkej Británii

 

• Seneca Falls Convention (1848, USA) – prvá veľká konferencia za ženské práva, ktorú organizovali Elizabeth Cady Stanton a Lucretia Mott. Tu vznikla slávna Declaration of Sentiments, ktorá žiadala volebné právo pre ženy.
• National Woman Suffrage Association (1869, USA) – založená Susan B. Anthony a Elizabeth Cady Stanton.

V Británii vznikli organizácie ako: National Society for Women’s Suffrage (1867) – prvá britská organizácia za volebné právo žien. Women’s Social and Political Union (WSPU, 1903) – vedená Emmeline Pankhurst a jej dcérami, známa radikálnymi metódami. 

Prečítajte si: Rodová rovnosť: Kľúc k spravodlivejšej spoločnosti

Radikálne protesty a represie (začiatok 20. storočia)

 

Keď mierové snahy neprinášali výsledky, sufražetky (hlavne z WSPU) začali používať militantné metódy. Rozbíjali okná vládnych budov, podpaľovali poštové schránky, narúšali politické zhromaždenia a držali hladovky vo väzení.

Jedným z najznámejších činov bolo, keď Emily Davison v roku 1913 skočila pod kráľovského koňa na pretekoch v Epsome, čím sa snažila upozorniť na boj za volebné právo. Pri incidente zomrela.

Prvá svetová vojna a úspech hnutia

 

Keď vypukla Prvá svetová vojna (1914 – 1918), mnohé ženy sa aktívne zapojili do vojnového úsilia – pracovali vo fabrikách, nemocniciach a na frontoch. To konečne viac pomohlo zmeniť verejnú mienku o ženách a ich úlohe v spoločnosti.

Po vojne viaceré vlády uznali prínos žien a postupne im začali priznávať volebné právo.

• 1918 – Veľká Británia (pre ženy nad 30 rokov),
• 1920 – USA (19. dodatok Ústavy),
• 1928 – Británia (plné volebné právo pre všetky ženy).

Dedičstvo sufražetiek

 

Hoci bol boj za volebné právo úspešný, feministické hnutia pokračovali v boji za rovnoprávnosť v práci, vzdelaní a politike. Hnutie sufražetiek položilo základ pre moderný feminizmus 20. storočia, ktorý sa zameriaval na otázky ako rovnosť platov, reprodukčné práva či boj proti diskriminácii. Dnes si svet pripomína ich odkaz napríklad prostredníctvom Medzinárodného dňa žien.

Sufražetky sú považované za priekopníčky feminizmu, najmä prvej vlny feminizmu. Feministické hnutie sa historicky rozdeľuje na niekoľko fáz, pričom sufražetky zohrali kľúčovú úlohu v jeho raných etapách.

Sufražetky a prvá vlna feminizmu

 

Prvá vlna feminizmu (19. – začiatok 20. storočia) sa sústredila hlavne na:

• volebné právo žien
• prístup k vzdelaniu
• právo na prácu a vlastníctvo majetku
• zlepšenie právneho postavenia žien, napríklad právo na rozvod

Sufražetky boli v popredí tohto hnutia, keďže právo voliť bolo kľúčovým krokom k rovnosti. Bojovali za zmenu v spoločnosti, kde ženy boli považované hlavne za manželky a matky bez politického hlasu.

Ženou sa nerodíme, ženou sa stávame. – Simone de Beauvoir

Druhý a tretí vývoj feminizmu

Po získaní volebného práva sa feministické hnutie posunulo ďalej. Druhá vlna (60. – 80. roky 20. storočia) riešila rovnaké pracovné príležitosti, reprodukčné práva, potraty, sexuálne obťažovanie. Tretia vlna (90. roky – súčasnosť) sa zamerala na intersekcionalitu, rozmanitosť, LGBTQ+ práva a dekonštrukciu rodových stereotypov.

Vplyv sufražetiek na dnešný feminizmus

 

Aj keď dnešné feministky riešia iné problémy než sufražetky, ich odkaz je stále dôležitý. Bojovali za základné práva žien a otvorili dvere pre ďalšie generácie aktivistiek. Bez ich odvahy by ženy nemali rovnaké politické a občianske práva, ktoré sú dnes považované za samozrejmosť. Sufražetky boli dôležitou súčasťou feministickej histórie a inšpirovali ďalšie hnutia za rovnosť.

Zdroj titulná foto: Pexels_Chelsi Peter

Autorka článku: Veronika Samborská