Lucia Kleštincová je spolupredsedníčkou Volt Slovensko, slovenskej pobočky paneurópskeho politického hnutia. Jej cieľom je pritiahnuť do európskej politiky novú generáciu lídrov a líderiek a ukázať verejnosti, že je možné ju robiť ľudsky, profesionálne a inkluzívne. Po dlhoročnej kariére v Európskej komisii zameranej na témy rodovej rovnosti a priemyselnej politiky sa Lucia Kleštincová naďalej venuje týmto témam ako koučka, facilitátorka a konzultantka. Najradšej mentoruje líderky v témach zmysluplnej kariéry, ženského líderstva a riadenia svojej energie tak, aby predchádzali pocitu vyhorenia a dezilúzie. Je skvelé, že Lucia sa stala súčasťou prvej slovenskej konferencie Equal Pay Day a obohatí ju svojimi rôznorodými skúsenosťami v oblasti podpory ženskosti vo verejnom priestore.

Kľúč k lepšej európskej budúcnosti

Ste spolupredsedníčkou Volt Slovakia, ale pôsobili ste aj ako euroúradníčka. Na čo ste sa zameriavali počas kariéry v Európskej komisii?

Na rôzne aspekty konkurencieschopnosti nášho priemyslu. Od podpory malých podnikateľov v cestovnom ruchu, cez elektronizáciu verejného obstarávania až po koordináciu všetkých priemyselných aspektov v rokovaniach o Brexite. V mojej ostatnej roli som bola členkou „task force“ pre rovnosť európskej komisárky Heleny Dalli a zároveň som pomáhala s opatreniami na obnovu priemyslu po pandémii.

Ako vnímate rodovú rovnosť?

Ako obrovskú príležitosť vyrovnania obrovskej nerovnováhy, v ktorej sa ľudstvo ocitlo. Jej dôsledkom je súčasná situácia v politike, biznise, rodinách, naprieč spoločnosťou. Som presvedčená, že ľudstvo sa nedokáže vysporiadať s aktuálnymi výzvami akými sú klimatická kríza, vojny, násilie či sociálne nerovnosti bez toho, aby najprv nenastal radikálny posun v tom, kto a ako pristupuje k riešeniam týchto problémov. Energia ľudskosti, schopnosť zrodiť nový prístup k starým situáciám, udržateľnosť a inkluzívnosť sú presne tie kvality, ktoré nás dokážu z nich vymaniť. Preto sa okrem politík rodovej rovnosti venujem individuálnej a skupinovej podpore lídrov a líderiek, ktorí sú zvedaví a odhodlaní pracovať s touto príležitosťou. 

Európsky inštitút pre rodovú rovnosť nedávno predstavil výsledky Indexu rodovej rovnosti. Tie poukázali na najlepší celkový pokrok v oblasti rodovej rovnosti v Európskej únii za posledných desať rokov, ale Slovensko je stále na chvoste indexu. Prečo je tomu tak?

Najviac zaostávame práve v prístupe žien k moci a rozhodovacím pozíciám. Táto diagnostika je zároveň odpoveďou na vašu otázku, keďže bez transformácie mocenských štruktúr v krajine, biznise či v komunitách a rodinách sa nepohnú ani ostatné indikátory rovnosti. Posledné parlamentné voľby jasne ukázali, do akej miery je Slovensko zaseknuté v neschopnosti požadovať radikálnu zmenu politického líderstva. Parlament zostal bez zmeny na úrovni 22 % žien a vláda má len tri ministerky. A aj to hneď od začiatku sprevádzané kritikou ich profesionality a hodnôt. Slováci a Slovenky potrebujú úplne iný kaliber politického líderstva na to, aby sa dokázali popasovať s našimi výzvami, ale väčšina strán ho neponúka a navzájom sa kanibalizuje útočením, klamstvami a divadlom, ktoré nijak neodpovedá na každodenné problémy ľudí.

Prečítajte si: Michaela Kučová: Stáročia žijeme v spoločnosti, ktorá je doslova dizajnovaná na muža a orientovaná na súťaživosť a zisk 

Paneurópske politické hnutie Volt prináša novú kultúru líderstva do európskej politiky. Aké plány alebo vízie má na Slovensku?

Hnutie Volt prináša novú paradigmu pragmatickej a inkluzívnej politiky. Dnes už je zastupovaná vyše 130 zvolenými zástupcami a zástupkyňami a prítomná v 30-ich krajinách Európy. Je to odpoveď na fatálnu nefunkčnosť aktuálneho spôsobu fungovania národných strán. Zvykli byť budované okolo celebrít izolovaných od každodennej reality ľudí a európsku úroveň považujú len za doplnok ich národných priorít, odkladisko, prípadne záchrannú sieť, keď nič iné nezostáva. Volt nie je ďalšia slovenská strana so silným proeurópskym programom. Volt je prvá skutočne európska strana, vybudovaná zdola naprieč európskymi komunitami, s ktorými dennodenne komunikujeme pri tvorbe nášho programu a vízie na reformu fungovania EÚ. 

Je nevyhnutné, aby výzvy na zmeny prekročili hranice Slovenska?

Každá jedna výzva, ktorej Slovensko dnes čelí, si vyžaduje cezhraničný prístup. Či už je to podpora inovácií, riešenie klimatickej zmeny alebo fyzickej a online bezpečnosti. Všetci vieme, že národné strany ich nedokážu vyriešiť kvalitne a efektívne. Je len otázka času, kedy sa stane koncept cezhraničnej, hodnotovej a profesionálnej spolupráce štandardom, na ktorý sme už zvyknutí z biznisu, výskumu či z mimovládiek. Volt tento štandard prináša do politiky.

Ženské líderstvo a prevencia vyhorenia

Ako koučka a konzultantka sa zameriavate na líderstvo žien. Potrebujú ženy našu podporu, aby dokázali byť silnými líderkami?  

Každý líder a líderka potrebuje podporu. Otázkou je, akého charakteru by mala byť, komu je k dispozícii a kde je priestor na hľadanie rovnováhy medzi vlastnou vnútornou silou a vonkajšími zdrojmi. Už ako malé dievčatá sme vychovávané pod tlakom zapadnúť, nevymýšľať, makať a čakať, že si nás všimnú. Do toho sa pridávajú stereotypy o tom, ako si musíme vybrať medzi kariérou a rodinou, ako sa musíme pre úspech stať chlapom v sukni. Ako toxická a nebezpečná politika nie je pre nás, ako je nemožné nafundraisovať pre svoj nový projekt, ako s daným vzhľadom, váhou, či štýlom vyjadrovania nemáme šancu uspieť.

Stretávate sa s takýmito obavami a zneistením žien často?

Po rokoch práce so ženami viem, ako vysoké percento z nás čelí rovnakým obavám, dobre mieneným, ale sabotujúcim radám, a osamelosti v snahe prinášať samú seba do témy, ktorá je našou vášňou. Najkrajšie je vidieť posun, ktorý pre ženy nastáva v krajinách, kde sa spája silná ľudskoprávna a rodinná politika postavená na rodovej rovnosti s individuálnou podporou – cez vzdelávanie, mentoringy, ženské kruhy, či komunitné projekty. Preto som tak vďačná za možnosť spolupracovať s vedomými líderskými skupinami na všetkých týchto úrovniach, politiku nevynímajúc. 

Kladiete dôraz aj na prevenciu vyhorenia. V akých životných situáciách je pocit vyhorenia najintenzívnejší?

Syndróm vyhorenia je dôsledkom nesprávneho manažmentu chronického, najmä pracovného stresu, ktorý sa prejavuje hlavne dlhodobým fyzickým a mentálnym vyčerpaním. Produktivita našej generácie je však poznačená normalizáciou tejto chronickej únavy a večných kompromisov. Vraj je jedno, že práca nás nenapĺňa, pokiaľ platí účty. K tomu sa pridáva všeobecný cynizmus, demotivácia či neriešené konflikty. Vzniká tak zmätok v tom, že niekto tieto príznaky zľahčuje ako akceptovateľnú daň za „to všetko okolo”, iní prezentujú pravidelné cykly vyhorenia ako „cool” súčasť zaneprázdneného človeka našej doby. Nehovoriac o tom, že ak je niekto fyzicky fit, toto pomalé umieranie duše ignoruje už úplne.

Vnímate vyhorenie vo svojom okolí?

V mojej práci sa stav vyhorenia často prejavuje v kruhoch politicky aktívnych ľudí, aktivistov, úradníkov či ambicióznych tvorcov spoločensky užitočných firiem. V snahe prispieť k riešeniu utrpenia vo svete dávame samých seba na vedľajšiu koľaj. Sústredíme sa na svoj ambiciózny projekt, firmu či politiky, až kým sa jedného dňa nezobudíme a nespoznávame samých seba, kým sme sa cestou stali. Špecificky pre ženy sa táto tendencia zachraňovať svet spája práve s tlakom dokázať si, že vieme uspieť napriek vyššie spomínaným bariéram. 

Prečítajte si: Divadelníčka a dramatička Iveta Škripková: Rodová nerovnosť je v nás hlboko zakorenená 

Ženy majú krásnu a obrovskú silu, jedinečnú energiu prinášajúcu zaujímavú esenciu do sveta tvrdých biznismenov a svoje stratégie dokážu posunúť úplne do iného svetla. Prečo majú aj napriek týmto schopnostiach a zručnostiam ťažkosti, zažiariť vo vrcholových pozíciách manažmentu alebo vo vedení spoločností?

Nepochybujem o tom, že ženy majú všetko, čo potrebujú na to, aby na vrcholových pozíciách zažiarili. Otázkou je, ako sa tam dostať. Akú cenu platia za to, že nepodľahnú naratívu o nemožnosti dosiahnuť to alebo ono. Koľko zdrojov a úsilia ich stojí snaha zostať sama sebou a nepadnúť do pasce nasledovať pseudo vzory, ktoré sú ponúkané. Typicky sú to mužské vzory v biznise či v politike, ktoré neraz dosiahli úspech spôsobom, ktorý nie je vlastný novej generácii líderiek. A tak sa naspäť dostávame k tomu, čo vlastne ženy potrebujú, aby mali zdroje, inšpiráciu, vzory, sebavedomie a podporu na to, aby dosiahli to, na čo už dávno majú schopnosti a potenciál. Zároveň treba brať na zodpovednosť tých, ktorí sú dnes na vrchole, nad tým pomyselným skleneným stropom. Tých, čo robia na to, aby ten strop rozbili pre doteraz nereprezentované skupiny spoločnosti.

Zameriavate sa na ženskosť v politickom priestore. Máte pocit, že ženy v politike chýbajú?

Nie je to môj pocit, je to fakt. 33 poslankýň zo 150 členov Národnej rady je hanba. Rovnako aj 3 ministerky novej 16-člennej vlády. Rovnako aj 4 europoslankyne zo 14 miest v Európskom parlamente. Verím, že už nemusíme mať konverzácie o tom, prečo treba mať v demokracii rodovo vyvážené zastúpenie spoločnosti. Skôr sa posuňme práve smerom k debate o kvalitatívnej zmene, ktorú táto diverzita prináša a k opatreniam, ktoré nás k nej vedia posunúť rýchlejšie. 

Akým spôsobom mentorujete budúce političky?

Konkrétny prístup samozrejme závisí od konkrétneho príbehu danej ženy a kde sa nachádza na svojej ceste politickej angažovanosti. Najčastejšie sú to ženy, ktoré v hĺbke duše cítia túžbu vstúpiť do politiky, ale čelia zdanlivo neprekonateľným strachom, bariéram či imposter syndrómu. Boja sa, či zvládnu ten tlak a zraniteľnosť. Možno to aj skúsili, či už v časoch mládežníckeho aktivizmu alebo na regionálnej úrovni, ale netrúfajú si posunúť túto svoju vášeň ďalej. Obavy rodiny, spoločenské stereotypy, absencia vzorov a podporovateľov tomu tiež nepomáhajú. Nájdu si ma ako niekoho, kto sa na túto cestu napriek tomuto všetkému vydal a vie im pomôcť navigovať. Možno aj vďaka unikátnemu mixu skúseností a schopnosti pomôcť im vidieť vlastnú realitu a možnosti trochu inak. Verím, že počas najbližších mesiacov si ma nájdu ďalšie ženy zvažujúce kandidatúru v eurovoľbách alebo aj politické strany, ktoré to myslia s rodovou rovnosťou vážne. Skutočne som presvedčená, že nie je silnejší katalyzátor pre normalizáciu našej politickej scény, než podpora vedomých líderiek v ich politickom vzostupe. 

Posilnenie postavenia žien v spoločnosti

Stali ste sa súčasťou konferencie Equal Pay Day. Myslíte si, že aj takýmto spôsobom je vhodné dostávať viac do povedomia spoločnosti tému rodovej rovnosti a nespravodlivého odmeňovania?

Jednoznačne. Inak by sme sa tu dnes nerozprávali. Zmena spoločenského postoja voči týmto témam sa deje postupne, jedna konverzácia za druhou. Čím viac, intenzívnejšie a verejnejšie, tým lepšie. Čím viac sa o nich vie, tým viac sa rozpúšťajú staré stereotypy. Nahrádza ich nový naratív, ktorý je mimochodom považovaný za úplne normálny v množstve iných európskych krajín. Tu je podľa mňa jedna z najväčších skrytých príležitostí, ako dosiahnuť želané zmeny. Prizvime do konverzácií Slovenky, ktoré túto európsku normálnosť zažívajú vo svojej lokálnej bubline, projekte, či sektore a vytvorme pre ne podmienky, ako ju môžu prinášať na Slovensko ako odvážne spíkerky či političky. Ak ste jednou z nich, budem rada, ak sa mi ozvete. 

Equal Pay Day už onedlho

V Bratislave sa už o niekoľko dní uskutoční prvá slovenská Equal Pay Day konferencia za účasti mnohých výnimočných žien, ale aj jedinečných mužov, ktorým nie je téma rodovej rovnosti ľahostajná. O rodovej rovnosti diskutovať rozhodne treba, tak sa pridajte k nám a buďte spolu s nami 10. a 11. novembra súčasťou Equal Pay Day.

Zdroj foto: Lucia Kleštincová, www.equalpayday.sk

Autorka článku: Veronika Samborská