Inštitút pre výskum práce a rodiny prináša poznatky o životných podmienkach rodín na Slovensku. Integrujúcim rámcom aktivít inštitútu sú základné hodnoty slobody, rovnosti, solidarity, rešpektovania ľudskej dôstojnosti, podpora a ochrana ľudských práv. Podporou účinných mechanizmov na odstraňovanie rodovej diskriminácie národného projektu inštitútu s názvom Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie je poverený aj analytik a výskumník v oblasti rodovej rovnosti, psychológ Andrej Kuruc.

Expert na rodovú rovnosť

 

Andrej Kuruc pôsobí na Inštitúte pre výskum práce a rodiny viac ako 6 rokov. Angažuje sa tiež v Iniciatíve Inakosť a založil ľudskoprávne divadlo Nomantinels. Je expertom v oblasti poradenstva pre rodovú rovnosť a násilie páchané na ženách. A je človekom, ktorý v inPoradni rád podá pomocnú ruku všetkým, ktorí to potrebujú. Porozprávali sme sa s ním o rodovej rovnosti a ako ju vníma, ale aj o tom, kam rodová rovnosť smeruje v našej spoločnosti.

Rodová (ne) rovnosť v živote aj v práci

 

Váš profesijný, ale aj súkromný život, je dlhodobo spätý s rodovou rovnosťou. Ako vyzerala rodová rovnosť, resp. nerovnosť vo vašom detstve, u vás doma?  

Rodové nerovnosti som si u svojich rodičov uvedomoval. Napriek tomu, že obaja pracovali, mama sa plne starala o domácnosť aj o mňa. Čiže vykonávala takzvanú neplatenú prácu, ktorú musela robiť doma po večeroch a nemala čas na seba. Otec v podstate v domácnosti nerobil skoro nič, okrem nejakých opráv.

Čím je pre vás rodová rovnosť? Ako by ste ju definovali?

Rodová rovnosť je pre mňa o spravodlivosti a férovosti. Ženy aj muži by mali mať možnosť voľby a rozhodovať sa o svojich životoch bez ohľadu na tradičné stereotypy, ktoré určujú akí by ženy a muži mali byť a aké tipy prác a role by mali zastávať. To znamená, aby neboli uväznení v klietkach rodových stereotypov. Pretože tie od žien vyžadujú, aby boli starostlivé, emocionálne, aby si vyberali zamestnania ako učiteľka, sociálna pracovníčka a pritom za to dostávali oveľa nižšie mzdy. A to nehovorím o neplatenej práci, ktorú robia doma. Od mužov sa zas očakáva, že budú neemocionálni, drsní, budú živiteľmi rodiny a zameraní na kariéru.

Tento rozhovor vznikol aj pri príležitosti prvej Equal Pay Day konferencie na Slovensku, kde sa rovnosť a postavenie žien v spoločnosti skloňujú v mnohých súvislostiach. Ako je na tom Slovensko s rodovou rovnosťou štatisticky, v porovnaní s inými štátmi Európskej únie?

Podľa Indexu rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť sa Slovensko v zabezpečení rodovej rovnosti medzi krajinami Európskej únie nachádza na štvrtom mieste od konca s 56 bodmi. Za desaťročie nastal len minimálny progres. Čo sa týka rodového mzdového rozdielu v neupravenej forme, ten sa podľa Eurostatu zhoršil oproti poslednému meraniu na 16,6 %, čiže sa zvýšil o 0,8 %. Sme piata najhoršia krajina, čím sa potvrdil predpoklad, že zlepšenie rok predtým, bolo spôsobené hlavne začiatkom pandémie COVID – 19, kedy mnohé ženy aj muži boli doma a firmy nedávali benefity, na ktorých viac profitujú muži. Vzhľadom k tomu symbolický Equal Pay Day pripadá tento rok na 1. novembra 2023. Ženy tak pracujú zadarmo, v porovnaní s minulým rokom, o ďalšie tri dni navyše.

A ako je na tom slovenská spoločnosť s rodovou rovnosťou z pohľadu rodovej diskriminácie a rodovo podmieneného násilia?

Čo sa týka našej spoločnosti, tak je z hľadiska rodovej rovnosti na tom stále zle. A to najmä v dôsledku silne pretrvávajúcich rodových stereotypov, ktoré ženy na Slovensku neustále tlačia do toho, aby sa dominantne starali o deti a domácnosť a mužov do toho, aby zarábali a mali moc. Najväčšie ťažkosti má Slovensko hlavne v rodovo podmienenom násilí vo vzťahu k ženám a aj k LGBTI+ ľuďom. Ženy robia tiež oveľa viac neplatenej práce v domácnosti, čo má dopady na ich pracovné, príjmové a kariérne možnosti. A keďže príjem mužov počas života je vyšší, veľa žien v domácnostiach bez príjmu partnera trpí chudobou a sú ekonomicky závislé od mužov. V riziku chudoby sú predovšetkým dve najviac zraniteľné skupiny, a to osamelé matky a ženy v dôchodku, ktoré žijú samé. Tiež výrazne zaostávane vďaka nízkemu zastúpeniu žien v rozhodovacích pozíciách v politike, ale aj v podnikateľskom sektore.

Prečítajte si: Ambasádor Equal Pay Day Vladimír Janík: O rodovej nerovnosti je potrebné komunikovať otvorene, transparentne a s empatiou  

Neplatená ženská práca, ženy v politike a slovenský trh práce

 

Vypracoval váš Inštitút prieskum v oblasti neplatenej ženskej práce?

Áno, pravdaže. V oblasti neplatenej práce z prieskumu, ktorý sme robili v Inštitúte vyplynulo, že sa ženy – respondentky venujú neplatenej práci vo vlastnej domácnosti v priemere 38 hodín týždenne. Najviac času týždenne venovali starostlivosti o deti (12,9 hodín), príprave jedál (7,7 hodín), domácim prácam – upratovaniu (5,1 hodín), starostlivosti o zvieratá (5 hodín) a výrobe a úprave textílií, vrátane prania a žehlenia (2,5 hodiny). Respondentky teda strávili v neplatenej práci 325 minút denne (5 hodín a 25 minút), čo predstavuje odhadom až 247 neplatených pracovných dní ročne pri osemhodinovom pracovnom čase. Dá sa však tiež konštatovať, že muži venujú v rámci neplatenej práce viac času tým činnostiam, ktoré majú charakter záujmov – hobby alebo sa vykonávajú nepravidelne. Tými činnosťami sú napríklad oprava zariadení, starostlivosť o zvieratá a záhradkárstvo. Naopak, ženy venujú v rámci neplatenej práce viac času tým aktivitám, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou pre každodenný chod domácnosti, a teda príprave jedál a upratovaniu.

(Zdroj na prieskum: https://www.totojerovnost.eu/downloads/9390172252.pdf)

Kam ženy smeruje tento nepomer?

Toto všetko vedie k extrémnym návalom práce pre ženy a ponecháva im menej času na voľnočasové aktivity. Menej času na spánok, oddych a zotavenie sa. Celkovo im nerovnosť v pracovných aktivitách spôsobuje časový stres s dopadom na ich psychické zdravie. Na druhej strane vieme do úvahy vziať fakt, že neplatenú prácu, vrátane starostlivosti o deti, vedia zabezpečiť aj muži. Zdá sa však pravdepodobnejšie, že muži, ktorí ju robia, čelia stigmatizácii a spoločenskému tlaku. Tlaku prispôsobiť sa tradičným predstavám o maskulinite s cieľom posilniť predstavu mužského živiteľa rodiny ako ideálneho poskytovateľa zdrojov rodine.

Obdobné to bude aj s rozdielmi a zastúpením žien v politike a vo vyšších manažérskych pozíciách. Je tento predpoklad správny?

Bohužiaľ, je. Napriek tomu, že volení reprezentanti a reprezentantky by mali zastupovať a odrážať rozloženie populácie na Slovensku, aj v poslednom volebnom období je v národnom parlamente len 21,3 % žien z celkového počtu poslancov a poslankýň. Na Slovensku je tiež obyčajne malý počet žien vo vláde. Čiže politická moc je najmä v rukách mužov, čo má negatívne dôsledky na spoločnosť, keďže ide o obrovský nevyužitý potenciál žien, vďaka čomu ich potreby nie sú prioritou. Aj ekonomická moc je tiež hlavne v rukách mužov. Podľa indexu rodovej rovnosti má na Slovensku zastúpenie žien v najvýznamnejších formách hodnotu len 27,6 %. V tomto prípade ide o podiel členov a členiek správnych rád v najväčších kótovaných firmách na burze alebo riaditeľov a riaditeliek správnych rád firiem, ako aj podiel členov a členiek v kľúčových rozhodovacích radách v rámci centrálnej banky.

Trpí touto nerovnosťou aj slovenský trh práce?

Jednoznačne, o čom svedčí aj skutočnosť, že slovenský trh práce patrí k najsegregovanejším v rámci Európskej únie. Zamestnanosť žien je koncentrovaná do určitých odvetví a profesií, pričom tieto odvetvia sú najmenej odmeňované a oceňované. Ide napríklad o učiteľské profesie, pomáhajúce profesie v sociálnej práci, v zdravotníctve – zdravotné sestry a nižšie administratívne pomocné práce. Vysoký počet žien v sektoroch s nízkym ohodnotením spôsobuje problém predovšetkým z hľadiska rodového mzdového rozdielu v neprospech žien. Ale príčinou nízkych miezd sú aj rozdiely v oceňovaní osobných a pracovných charakteristík mužov a žien, ako aj vertikálna segregácia, kedy viac mužov pracuje na vyšších a lepšie platených manažérskych pozíciách.

Aké faktory musíme zohľadniť, ak chceme dosiahnuť férové ohodnotenie práce žien v našej spoločnosti?

Medzi takéto faktory patrí napríklad transparentnosť mzdového ohodnotenia zamestnankýň a zamestnancov. Rozdiely v mzdách medzi ženami a mužmi môžu pokračovať len vtedy, keď mzdy v podniku ostanú aj naďalej tajomstvom. Každý podnik by mal uskutočniť rodovú analýzu miezd, a keď zistí rodový mzdový rozdiel, prijať opatrenia na jeho zníženie či odstránenie. Dôležité je, aby mzdové kritériá boli jasne definované a transparentné, aby nedochádzalo k rozdielom v odmeňovaní v neprospech žien a neboli na riadiace pozície uprednostňovaní mužskí uchádzači. Tiež by mali mať k dispozícii smernice ako postupovať, keď zamestnankyňa zistí, že je z hľadiska príjmu diskriminovaná. Pri vykonávaní rozhovoru s kandidátmi a kandidátkami sa zamestnávateľ nesmie pýtať na rodinný stav kandidátov a kandidátok. Ani na to, aká bola ich minulá mzda. Takéto otázky môžu znevýhodniť hlavne ženské kandidátky.

Kde je mzdový rozdiel medzi ženami a mužmi najviditeľnejší?

Zatiaľ čo výskum ukazuje, že rodový mzdový rozdiel je vyrovnaný pri mladších pracovníkoch a pracovníčkach, mzdové rozdiely sa zväčšujú u pracujúcich žien s rodičovskými povinnosťami, keďže platia daň zato, že boli na rodičovskej dovolenke. Aj Inštitút finančnej politiky vo svojich analýzach upozornil, že ženy pred nástupom na materskú dovolenku zarábajú viac, ako po návrate do práce po rodičovskej dovolenke. Príjmy matiek z práce po narodení prvého dieťaťa klesajú takmer na nulu a o šesť rokov neskôr sú nižšie o 55 % v porovnaní s úrovňou, ktorú by dosiahli, ak by sa rozhodli deti nemať. To znamená, že nemôže dochádzať k tomu, aby boli ženy po návrate z rodičovskej dovolenky, preradené na horšie platené miesto. Ale ani k tomu, že sa im nezvýši mzda, tak ako je to na iných podobných pozíciách.

Čo v tomto smere považujete za dôležité?

Dôležité je udržiavať kontakt so ženami na materskej, či rodičovskej dovolenke. Preto niektoré opatrenia, ktoré môže zamestnávateľ zaviesť, slúžia na uľahčenie uplatnenia sa žien na pracovisku, resp. v zamestnaní. Jednou z najvýznamnejších prekážok, ktoré bránia ženám postúpiť v kariére na vyššie pozície, je nedostatok dostupnej starostlivosti o deti. Štát aj podniky by mali zvážiť zriadenie dostupných škôlok alebo poskytovanie finančných benefitov zameraných na podporu starostlivosti o deti a starších. Aby sa odľahčilo pracujúcim matkám, mala by byť podporovaná aj rodičovská dovolenka pre otcov a zavedená flexibilita do využívania rodičovských dovoleniek, čo nielenže umožní matkám investovať do ich kariéry, ale výskumy ukazujú, že otcovia chcú byť a mali by byť viac aktívne zapojení do starostlivosti o deti. Podniky by tiež mali poskytovať flexibilné formy práce pre pracujúcich rodičov za dôstojných podmienok. Ako aj možnosť práce z domu, čo Zákonník práce už v súčasnosti umožňuje.

Mala by sa časť povedomia o rodovej nerovnosti dostať aj do vzdelávania?

Vzdelávanie o rodovej rovnosti na školách, v inštitúciách a podnikoch, môže byť súčasťou širšieho vzdelávania o problematike diskriminácie, rovnosti a diverzity alebo môže mať špecifickú formu. Dôležité je, aby bol vzdelaný a scitlivený každý zamestnanec – zamestnankyňa a organizácia pravidelne realizovala v tomto smere opakované školenia. Je dobré zvážiť aj tréningy asertivity zamerané napr. na vyjednávanie a zvýšenie sebavedomia, najmä u zamestnankýň.

Čo by mohlo prispieť k zmierneniu danej problematiky?

K zmierneniu rozdielov v odmeňovaní žien a mužov môže prispieť aj štát ďalšími opatreniami. Napríklad zvýšením mzdového hodnotenia v sektoroch, kde viac pracujú ženy. Čiže vo vzdelávaní, sociálnej pomoci a v zdravotníctve, keďže sú tieto sektory nízko mzdovo ohodnotené. Vytvorením a finančnou podporou dostatočného počtu dostupných miest v jasliach a škôlkach pre deti. Zavedením ďalších opatrení na zaistenie transparentnosti miezd vo firmách, napr. prostredníctvom certifikovania rovnakého odmeňovania alebo zverejňovania rodového mzdového rozdielu na vládnej stránke v súlade s navrhovanou smernicou o rovnosti v odmeňovaní Európskej komisie. Ďalej finančnou podporou pre poradenské služby v oblasti prevencie a eliminácie diskriminácie, vrátane mzdovej, napr. prostredníctvom dotačných schém. Zavedením politík na zlepšovanie informovanosti študentov a študentiek o rýchlo rastúcich odvetviach a dobre platených zamestnaniach. Tieto politiky môžu skutočne veľmi pomôcť zmierňovať rodové stereotypy pri výbere oblasti štúdia na univerzite a zvyšovať tak zastúpenie žien vo vede, technológii, inžinierstve a matematike.

Odstráňme diskrimináciu z hľadiska pohlavia, či rodu

 

Inštitút pre výskum práce a rodiny sa pomocou výskumov a poskytovaním poradenstva v oblasti rodovej diskriminácie v rámci národného projektu usiluje o ochranu a podporu obetí rodovo podmieneného násilia. Ako ochrana a podpora prebiehajú v praxi?

Poskytujeme poradenstvo v oblasti diskriminácie na základe pohlavia – rodu, a tiež informačné poradenstvo o zákonných a iných možnostiach riešenia diskriminácie na základe pohlavia, resp. rodu, či už v zamestnaní alebo vo vzdelávaní, prípadne v ďalších oblastiach. Napríklad v prípade nerovnakého odmeňovania žien za prácu na rovnakej pozícii alebo hodnoty, diskriminácii pri výberových konaniach, pri kariérnom postupe. Ale aj pri neoprávnenej výpovedi alebo diskriminácii po rodičovskej dovolenke. Poskytujeme pomoc pri spísaní sťažnosti na diskrimináciu na základe pohlavia – rodu zamestnávateľovi, inšpektorátu práce a ďalším inštitúciám, ako aj pri spísaní súdnej žaloby na základe antidiskriminačného zákona. Tiež poskytujeme pomoc pri riešení prípadov sexuálneho obťažovania na pracovisku alebo vo vzdelávacích, či iných inštitúciách. Stačí napísať podnet na náš portál a vyplniť formulár. Ľudí spätne kontaktujme.

Ako pomoc prebieha v prípade obetí, ktoré rodovo podmienené násilie zažili?

Pod Inštitútom funguje národná non stop linka pre ženy 0800 212 212. Poradkyne na linke poskytujú krízovú pomoc a všetky potrebné informácie. Služby, ktoré sú na Národnej linke poskytované, vychádzajú z potrieb žien, ktoré majú skúsenosť s násilím vo svojich životoch. Poradkyne sú pripravené hovoriť o všetkých druhoch násilia, s ktorými sa ženy stretávajú. Spolu s volajúcou ženou sa snažia minimalizovať riziko, ktorému je v násilnom vzťahu vystavená. Národná linka je zároveň miestom prvého kontaktu, kde sú ženám poskytnuté všetky dôležité informácie o násilí páchanom na ženách, najmä o násilí v blízkych vzťahoch. Poradkyne taktiež odpovedajú na základné otázky týkajúce sa právnej pomoci a ženám asistujú pri hľadaní ďalšej pomoci v organizáciách v ich regióne.

Prečítajte si: Martina Kolesárová: Stále žijeme v spoločnosti, v ktorej nie je úplne neakceptovateľné fyzické násilie na ženách 

Inakosť

 

Iniciatíva Inakosť funguje na Slovensku pomerne dosť dlhú dobu. Kedy vznikla a čo je jej cieľom?

Názov Iniciatíva Inakosť, inšpirovaný slovenskou vizuálnou umelkyňou Annou Daučíkovovou, sa po prvýkrát objavil ešte v roku 2000. Vtedy sa viaceré občianske združenia pôsobiace na Slovensku od roku 1990, dohodli na vytvorení neformálneho zoskupenia zastupujúceho komunitu gejov, lesieb a bisexuálnych ľudí v Slovenskej republike. V roku 2006 naštartovala opäť aktivity Iniciatívy Inakosť Hana Fábry z Prvého lesbického združenia Museion a spolu s ďalšími aktivistami rozbehla kampaň Kto je kto, ktorej súčasťou bola petícia za prijatie Zákona o registrovanom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia na Slovensku. V septembri 2006 sa Iniciatíva Inakosť pretransformovala z podoby neformálnej platformy do oficiálneho občianskeho združenia s právnou subjektivitou. Od roku 2012 je Iniciatíva Inakosť platformou slovenských queer organizácií, aktivistov a aktivistiek so spoločným programom zrovnoprávnenia lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálych ľudí na Slovensku.

Súčasťou Inakosti je aj špecializovaná inPoradňa? Komu v poradni ponúkate pomoc a s čím sa na vás najčastejšie obracajú vaši klienti?

inPoradňa poskytuje podporu a sociálne, psychologické a právne poradenstvo pre lesby, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí v oblastiach, ktoré súvisia s ich sexuálnou orientáciou a rodovou identitou. Obyčajne majú ťažkosti so sebaprijatím, reakciami okolia a hľadajú informácie, pretože na Slovensku sa o veciach, ako je sexuálna orientácia alebo rodová identita, väčšinou nerozpráva. Sme vychovávaní tak, že každý z nás by mal byť heterosexuálny, mali by sme mať partnera, partnerku opačného pohlavia, deti… A toto by mala byť klasika. Informácií o tejto téme, najmä v minulosti, bolo menej. Dnes sú už, samozrejme, dostupné aj informácie o tejto problematike, môžete ich nájsť na internete aj v seriáloch, čiže je to o čosi lepšie ako kedysi. Ale predsa len, naši najbližší ľudia, naše okolie, spolužiaci, spolužiačky, učitelia, učiteľky o tom nezvyknú hovoriť alebo len veľmi okrajovo. A človek, ktorý zistí, že je gej, lesba, bisexuálny človek alebo trans, je v istom momente na to sám. Potrebuje sa o tom hlavne porozprávať v bezpečnom prostredí, kde vie, že ho nikto neodsúdi.

Nomantinels

 

Prečo ste založili divadlo Nomantinels?

Dlhé roky som hral v študentskom divadle Ívery, ktoré hralo viac menej klasiku. A už dlhšie som cítil, že by som rád videl aj inscenácie, ktoré zobrazujú moje prežívanie a cítenie ako človeka, ktorý má rád mužov a v nich vyjadrenie toho, aké ťažkosti sú s tým spojené. Mal som pocit, že divadlo by malo mať vyšší cieľ, ktorým je meniť predsudky a názory ľudí, mať nejaké posolstvo. Keďže som vyhral súťaž dráma 2005 s inscenáciou Keby veci boli tým, čím sú, dúfal som, že ju niektoré divadlo zrealizuje. Nestalo sa. Dospel som teda k záveru, že si musím založiť vlastné divadlo.

Kedy divadlo vzniklo?

Divadlo sme založili s viacerými kamarátkami a kamarátmi v roku 2009. Fungujeme už 15 rokov. A som rád, že v ňom môžem využívať aj svoje psychologické poznatky pri písaní divadelných textov. Mám vyštudovanú psychológiu, takže aplikujem zistenia o problematikách, ktorým sa venujem. A to sú práva LGBTI ľudí, rodová rovnosť a gender studies. V tomto smere je pre mňa písanie priestorom na vyjadrenie. V období založenia divadla bolo na Slovensku málo queer hier, takže mohli konečne ľudia z komunity vidieť na javisku aj svoje príbehy

Má divadlo aj iné rozmery a smery pôsobenia?  

Divadlo sa zaoberá aj vydávaním magazínu QYS, tvorbou podcastov Teplá vlna, prípravou diskusií, workshopov a prednášok na tieto témy. Celkovo za svoje pôsobenie pripravilo divadlo viac ako 18 inscenácií a zrealizovalo desiatky workshopov a diskusií na tému queer kultúry, angažovaného divadla a ľudských práv LGBTI ľudí. Každou aktivitou bojujeme, aby predsudky voči LGBTI ľuďom skončili tam, kde patria. Na smetisko. V roku 2021 sme tiež zorganizovali veľký projekt Loading:love, výstavu na tému života LGBTI ľudí za posledných 100 rokov na Slovensku, v Českej republike a Maďarsku. Začali sme sa tiež venovať vydávaniu queer kníh. Jednou z nich je Tá bolesť ťa prejde od Mie Žurekovej. Tento rok sme vydali moju knihu Stratené v nahrávkach, kde porovnávam to ako sa žilo LGBTI+ ľudom v minulosti a ako je to v súčasnosti. A kniha obsahuje aj detektívnu zápletku.

Ľudskosť je predovšetkým o ľuďoch

 

Všetky vaše aktivity vedú k pochopeniu, prijatiu a uznaniu, že sme si rovní. Je naša spoločnosť schopná kráčať naproti rodovej rovnosti alebo sa jej naopak stále viac vzďaľuje?

Myslím si, že mnoho ľudí si počas života uvedomí, že sa s nimi zaobchádza nespravodlivo, pretože sú ženy alebo muži alebo LGBTI ľudia, a vtedy to začnú riešiť. Žiaľ to uvedomenie prichádza neskoro, keďže o potrebe rodovej rovnosti sa nehovorí ani na základných, stredných, či vysokých školách, čo sa odráža aj na našom prístupe k rodovej rovnosti. A potom je tu politický aspekt. Pokiaľ táto téma nebude prioritou vlády, vpred sa neposunieme. Žiaľ, deje sa pravý opak, kedy sa stáva téma polarizujúcou a strany z nej robia neodôvodneného strašiaka. Snažia sa zakonzervovať tradičné rodové stereotypy, ktoré v našej spoločnosti ani historicky nemajú úplnú oporu a ani nie sú v súlade so žitou realitou. Tým poškodzujú najmä ženy, ale aj mužov, šíria nenávisť a podporujú násilie. Čiže momentálne je ten smer skôr veľmi spiatočnícky. Oporou v tomto smere je jedine mimovládny sektor, ktorý sa snaží robiť v rámci svojich síl pre rodovú rovnosť veľa, ale bohužiaľ nemá dostatok zdrojov.

Zdroj foto: Andrej Kuruc

Autorka článku: Veronika Samborská