Mikroagresia sú drobné, často neúmyselné alebo nevedomé urážky, ktoré môžu byť vyjadrené slovami, činmi alebo postojmi, a ktoré majú negatívny vplyv na niekoho na základe jeho rasy, pohlavia, sexuálnej orientácie, národnosti, zdravotného stavu, alebo iných identít. Mikroagresie môžu byť veľmi subtílne a niekedy ich človek neúmyselne prejaví, ale aj tak môžu byť pre jednotlivca zraňujúce alebo znevažujúce.

Mikroagresie môžu byť ťažko identifikovateľné, pretože sú často vnímané ako „malé“ incidenty, no môžu sa kumulovať a mať negatívny dopad na psychické a emocionálne zdravie ľudí, ktorí sú nimi postihnutí. To, čo môže byť pre niekoho nevinným komentárom, môže vo vnútornom vnímaní inej osoby evokovať pocit marginalizácie alebo zneváženia.

Vplyv mikroagresií na deti

Mikroagresie sa začínajú objavovať už v ranom veku, keď deti začínajú formovať svoje predstavy o pohlaví a roliach. Komentáre ako „Toto je hračka pre chlapcov, táto je pre dievčatá“ alebo „Dievčatá sa hrajú s bábikami, chlapci s autami“ sa zdajú byť neškodné, no vytvárajú mentálne bariéry, ktoré môžu ovplyvniť záujmy a rozvoj detí.

Deti sa učia, že existujú prísne hranice medzi tým, čo je „mužské“ a „ženské“ a začínajú sa týmto očakávaniam prispôsobovať. Rodové stereotypy tak môžu ovplyvniť ich rozhodovanie o budúcnosti, kariére a sociálnych vzťahoch.

Prečítajte si: Feminizmus nie je len pre ženy: Prečo je rovnosť pohlaví dôležitá pre každého z nás?

Genderové stereotypy sa prenášajú aj do vzdelávania

V škole môžu mikroagresie ovplyvniť, ako deti vidia seba a svojich spolužiakov, pretože učitelia, rodičia aj spolužiaci často neúmyselne mužsko-ženské stereotypy podporujú. Napríklad učitelia môžu častejšie predpokladať, že chlapci sú lepší v matematike a vede, zatiaľ čo dievčatá sa považujú za lepšie v jazykoch alebo kreatívnych predmetoch. To vedie k tomu, že deti začnú považovať tieto oblasti za „pre nich“ alebo „pre ne“. Zdanlivo neviditeľné bariéry môžu obmedziť potenciál detí a viesť k rozvoju pocitov menejcennosti alebo nadmerného sebavedomia, ak sa niekto odchýli od tradičných stereotypov.

Formovanie profesionálnych a osobných vzťahov v dospelosti

Ako deti vyrastajú, mikroagresie pokračujú aj v dospelosti a často sa objavujú v pracovných a osobných vzťahoch. V dospelosti sa opäť stretávame s prejavmi, ktoré podporujú presvedčenie, že ženy a muži by mali vykonávať určité úlohy alebo iba presne zaradené profesie. Mikroagresie ako „Prekvapuje ma, že ste taká kompetentná pre ženu v tejto oblasti“ alebo „To je rola pre mužov, nie pre ženy“ môžu mať vážny dopad na profesionálny život. Tieto a im podobné vyjadrenia posilňujú myšlienku, že určité vlastnosti alebo schopnosti sú prirodzené pre jedno pohlavie a pre druhé nie. To môže obmedziť individuálnu slobodu a rozvoj, pretože jednotlivci začnú podvedome prispôsobovať svoje rozhodnutia očakávaniam.

Dôsledky mikroagresií na sebavedomie a vzťahy detí

Dôsledky týchto mikroagresií môžu byť hlboké. Deti, ktoré sú neustále vystavené genderovým stereotypom, môžu začať vnímať určité oblasti svojho života ako pre ne nevhodné, neprístupné alebo môžu pociťovať tlak, aby sa prispôsobili očakávaniam okolia. Chlapci môžu cítiť, že majú menej priestoru na prejavovanie svojich emócií, čo môže viesť k problémom v ich emocionálnom rozvoji. Na druhej strane sa dievčatá môžu cítiť neisté vo svojich schopnostiach, ak majú pocit, že sú neustále porovnávané s ideálom „slabších“ alebo „jemnejších“ žien.

Okrem toho môže byť pre deti náročné rozvíjať rovnaké vzťahy medzi sebou, ak sú ich vzájomné interakcie ovplyvnené stereotypmi. Napríklad dievčatá môžu byť menej sebavedomé v oblastiach, kde sa od nich očakáva nižšia aktivita alebo vplyv, a chlapci môžu byť znepokojení, ak ukážu nežnosť alebo zraniteľnosť.

Prečítajte si: Psychologička Eva Klanduchová: Človek s obezitou môže byť diskriminovaný a pritom podáva rovnako dobrý výkon ako jeho kolega

Zmena myslenia je nevyhnutná

Zmena myslenia a väčšia citlivosť voči genderovým stereotypom môžu pomôcť vytvoriť prostredie, kde sa deti, ale aj dospelí, môžu slobodne vyjadrovať a rásť bez obmedzení na základe svojho pohlavia. Rodiny môžu tieto vzorce zmeniť, ak budú vedome podporovať rovnosť, komunikovať o pohlaviach otvorene a poskytovať deťom príležitosti na rozvoj v rôznych oblastiach bez ohľadu na ich pohlavie.

Vytváranie rodinného prostredia, ktoré podporuje slobodu prejavu, rovnosť a rešpekt voči rôznym rolám a schopnostiam, môže pomôcť deťom rozvíjať zdravý a vyrovnaný pohľad na pohlavie a ich miesto v spoločnosti.

Zdroj titulná foto: Pexels_Katie Rainbow

Autorka článku: Veronika Samborská