Jana Juráňová, slovenská prozaička, dramatička, prekladateľka a publicistka vydala mnoho kníh pre dospelých aj pre deti. Prózu však začala písať až po zmene režimu v roku 1989. Počas reálneho socializmu veľmi zmysel v tom, aby písala to, čo sa vyžadovalo, nevidela.
Na začiatku 90. rokov založila spoločne s Janou Cvikovou a ďalšími vzdelávaciu a publikačnú organizáciu ASPEKT. Tento projekt vznikol ako feministický časopis. Na vzdelávací a kultúrny projekt sa pretransformoval až neskôr.
„ASPEKT dával a dáva priestor predovšetkým ženskej skúsenosti. Najmä v deväťdesiatych a nultých rokoch takýchto prostredí nebolo veľa. Nebránili sme sa ani autentickým a úprimným reflexiám mužskej skúsenosti. Na Slovenku to však nebol bežný jav. ASPEKT je stále priestorom a možnosťou pre hlasy žien, osoby lgbti+ … Napokon, v deväťdesiatych rokoch to bol práve APSKET, ktorý ponúkol priestor lesbickým ženám na sebavyjadrenie,“ vysvetľuje Jana Juráňová.
Nerob s ňou rozhovor, je to feministka!
Jana Juráňová sa v knihe Nerob s ňou rozhovor, je to feministka! postavila na opačnú stranu. Táto kniha totiž vznikla ako knižný literárny rozhovor Jany Beňovej so spisovateľkou Janou Juráňovou, ktorej umelecké diela, prekladateľská tvorba, redaktorská a vydavateľská činnosť výrazne ovplyvnili umeleckú a spoločenskú situáciu v našej krajine. Jej aktivita, ktorú môžeme pokojne nazvať aj osvetovou, v súvislosti s rovnoprávnosťou a právami žien, mala vplyv už na viaceré generácie.
Rozhovor sprostredkovaný v knihe približuje kultúrnu identitu súčasného Slovenska a podáva ho prostredníctvom optiky dvoch žien, čo je ešte stále pomerne okrajový prístup k písaniu o spoločnosti a jej dejinách. Kniha mapuje Slovensko približne od konca 60. rokov a nástupu normalizácie. Jana Juráňová mala v roku 1968 jedenásť rokov. Týmto spôsobom je nielen popísané kreovanie slovenskej identity na príbehu erudovanej a verejne činnej ženy, ale zasadením do širšieho kontextu, sú pomenované aj súčasné spoločenské problémy. Publikácia je sprevádzaná dobovou korešpondenciou, ako aj fotografiami Sone Maletz. Pod obálkou knihy sa nachádza aj kresbička zosnulého brata Jany Juráňovej, Paľa Juráňa.
Asi najjednoduchšia definícia feminizmu znie, že žena je človek. Od toho sa odvíja všetko ďalšie. – Jana Juráňová
Autorka knihy Jana Beňová
Jana Beňová sa narodila v Bratislave v roku 1974. Je autorkou troch kníh poézie a štyroch románov. Jej román Café Hyena (Plán odprevádzania) získal v roku 2012 Cenu Európskej únie za literatúru a doteraz bol preložený do 14 jazykov. K jej ostatným dielam patria esejisticko-reportážna kniha Flanérova košeľa (8 a 1⁄2 bratislavských ulíc), zbierka poviedok Vandala (2021) a Rozhovory v Parku (2023). Pracovala ako redaktorka Denníka SME a editorka Divadelného ústavu, v súčasnosti je knihovníčkou v bratislavskej Staromestskej knižnici.
Vydanie publikácie z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia a Nadácia mesta Bratislavy.
Zdroj titulná foto: Vydavateľstvo BRAK, Jana Beňová a Jana Juráňová
Zdroj: Vydavateľstvo BRAK
Autorka článku: Veronika Samborská
