Vanesa Štítnická je študentkou medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorá sa v rámci svojho štúdia, ale aj mimoškolských aktivít venuje riešeniu klimatickej krízy. Sympatická mladá žena koordinuje Banskobystrický klimatický hub a v občianskom združení Klíma ťa potrebuje pôsobí ako projektová manažérka.
S nesmierne pozitívnou Vanesou Štítnickou sme sa pozhovárali o tom, ako iniciatíva Klíma ťa potrebuje vznikla, kedy odštartovala klimatická komunita svoju púť v Banskej Bystrici, aké sú ciele organizácie, ale aj o tom, ako sa môžeme aj my stať aktívnym členom združenia.
Klíma ťa potrebuje
O tom, že nás klíma potrebuje, niet pochýb. Uvedomili si to aj ľudia, ktorí iniciatívu Klíma ťa potrebuje založili. Môžete nám priblížiť ako, kedy a prečo to celé začalo?
Iniciatívu Klíma ťa potrebuje môžu viacerí poznať ako najúspešnejšiu petíciu, ktorá bola zameraná na zelené témy, dosiahla úžasných viac ako 120 000 podpisov a sústredila sa najmä na vyhlásenie klimatickej núdze v podmienkach Slovenskej republiky. Prečo? Pretože je zjavné, že klimatická kríza akceleruje a bol to aktuálny problém už v roku 2020, kedy sa aktívni ľudia, zakladatelia iniciatívy, spojili.
Dnes už ale tento prvotný tím nie je komplexný a z petície sa stala funkčná organizácia…
Áno. Sme veľmi mladou organizáciou, ktorá vyhodnotila, že nemôžeme zostať iba v online priestore a informovať o klimatickej kríze len prostredníctvom sociálnych sietí. A keďže máme veľa podporovateľov aj mimo Bratislavy, náš zakladateľ Jakub Hrbáň sa rozhodol, posunúť organizáciu aj do regiónov Slovenska. Samozrejme sme viacerí s touto myšlienkou sympatizovali a bola to aj moja cesta k nášmu „ozetku“.
Čo by sme mali o občianskom združení Klíma ťa potrebuje a o vašom vnímaní zelenej témy vedieť?
Ako už samotný názov napovedá, klíma nás potrebuje. Potrebuje najmä mladých ľudí, aj keď nechcem to obmedzovať len na mládež. No ja som to takto vnímala a zelenej téme som sa začala aktívne venovať. Predovšetkým vo svojej každodennosti som vytvárala individuálne zmeny, s ktorými prichádzala aj potreba byť viac činná, vidieť výsledky svojej snahy a práce. Preto bolo pre mňa úplne jednoznačné, zareagovať na výzvu, ktorá z Klíma ťa potrebuje prišla.
Prečítajte si: Kariérová poradkyňa Michaela Valicová: Ženy matky sú pripravené na hľadanie riešení a alternatív so zamestnávateľom
O akú výzvu šlo?
V roku 2022 som sa zúčastnila klíma kempu, na ktorom sa stretli aktívni ľudia z celého Slovenska. Ľudia, ktorí mali záujem založiť novú klimatickú komunitu v niektorom zo slovenských miest, kým v tom čase boli aktívne komunity iba v Bratislave a v Košiciach.
A to bol moment, kedy ste sa rozhodli vytvoriť komunitu v Banskej Bystrici?
Určite. V klíma kempe som v auguste stretla rovnako naladenú kamarátku a už v novembri sme odštartovali v Banskej Bystrici novú klimatickú komunitu.
Banskobystrický klimatický hub
Ako vyzerali začiatky fungovania Banskobystrického hubu?
Nebolo to úplne ľahké, pretože ja aj moja súputníčka pochádzame z iného prostredia, nie sme Banskobystričanky. Preto na tomto mieste musím veľmi poďakovať lokálnym partnerom, ktorí veľmi pomohli. Pod ochranné krídla si nás vzali 365.labb a Centrum nezávislej kultúry Záhrada. Poskytli nám priestory a všetku pomoc, ktorú sme potrebovali.
Čo vlastne klimatický hub je?
Klimatické huby sú klimatické komunity aktívnych, angažovaných ľudí, ktorí sa chcú ďalej vzdelávať v téme klimatickej zmeny. Chcú prinášať riešenia a chcú tieto riešenia posúvať aj iným. Prostredníctvom organizácie tak robíme rôzne podujatia a vedieme diskusie a workshopy, ktoré vychádzajú z lokálnych potrieb a z potrieb komunity.
Ako je na tom banskobystrická komunita teraz a kto je jej súčasťou?
Momentálne samozrejme stále fungujeme a od začiatku roku 2024 máme množstvo mladých aktívnych členov v aktívnom tíme a v krásnej komunite. Banskobystrický klimatický hub, ktorý koordinujem v Banskej Bystrici, sa skladá prevažne zo stredoškolákov a mňa táto skutočnosť úprimne veľmi teší. Hlavne som rada, že majú študenti možnosť, ktorú ja som nemala, no veľmi by som sa jej tešila. A podporovateľov tiež pribúda, čo je skvelé.
Sú mladí ľudia senzitívni na to, čo sa aktuálne deje?
Verím a vidím, že áno. Vedia, že sa jedná o ich budúcnosť. Často počujeme frázu, že sme posledná generácia, ktorá môže v tomto smere niečo zmeniť. Otočiť trajektóriu krízy. A to je obrovský tlak. Napriek tomu sa stretávam s tým, že podhubie na školách vytvorené nie je, že sa o zelených témach veľmi nerozpráva a ak aj áno, tak len zbežne na hodinách angličtiny. A pritom je to tak dôležitá téma, ktorá bude meniť naše životy.
Ako teda zelené témy dostať viac do povedomia Slovákov?
Potrebujeme zelenej téme predovšetkým venovať viac pozornosti. Potrebujeme sa o nej učiť, ale nie teoreticky. Musíme začať byť aktívni. Pokojne aj v individuálnych zmenách. Môžeme zmeniť stravovania alebo presedlať z auta na bicykel. A tieto individuálne zmeny, aby mali systémový charakter, musíme robiť všetci. No a najdôležitejšie je, prispôsobiť spôsob výučby v školách.
Zmena prístupu výučby je však vždy dosť komplikovaná záležitosť. Máte s tým aj sama skúsenosti. Tak ako na to?
Ak je to možné, skúsme sa prihovárať vyučujúcim. Prinesme témy. Buďme akýmsi budíčkom, aby sa učitelia začali týmto témam venovať viac. Keď som si vybrala bakalársku prácu, bol problém nájsť nejakého školiteľa, ktorý mi to schváli. Nakoniec to ale bolo veľmi úspešné a mojej téme sa budú venovať aj v budúcnosti. Buďme my tou zmenou, motivujme a spolupracujme.
Problematika zelenej transformácie
Komunitná koordinátorka, projektová manažérka, klimatická aktivistka a veľvyslankyňa Európskeho klimatického paktu… Ste ešte stále len študentkou, ale mesto Banská Bystrica podporujete ako dôležitý člen jedinečnej organizácie. Ako spájate štúdium s problematikou zelenej transformácie?
Študujem na Univerzite Mateja Bela na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov. A aj keď bolo prijatie na vysokú školu vlastne náhodné, v zelených témach som sa našla. Venovala som sa napríklad klimatickej a potravinovej bezpečnosti, tomu ako prírodné faktory vplývajú na rôzne konflikty. Následne som sa pri spracovaní témy bakalárskej práce venovala implementácii Európskej zelenej dohody v podmienkach Portugalska, Fínska a Slovenska. Snažila som sa porovnávať, v čom si vieme polepšiť a v čom vieme ukázať príklady dobrej praxe iným štátom. No a v tomto chcem pokračovať aj ďalej pri tvorbe diplomovej práce. Využívať a kombinovať tieto znalosti z akademického prostredia v praxi.
Majú študenti svojimi prácami možnosť zviditeľniť problémy spoločnosti?
Je veľmi, veľmi dôležité, aby nás študentov bolo vidieť, počuť a aby sme vedeli prinášať tieto nové a nesmierne dôležité témy. My môžeme byť tí, ktorí môžu motivovať svojich vyučujúcich, aby sme sa tomu venovali spoločne.
Je dôležitá vo všeobecnosti najmä vzájomná spolupráca?
Určite. Práve preto sa pokúšame zmenu budovať zdola. Prepájame sa od európskej úrovne až po lokálnu. Momentálne sa napríklad venujeme európskemu projektu, ktorý je zameraný na udržateľné stravovanie v Košiciach. Spolupracujeme so školami, aby mali potrebné informácie a chceme podporovať aj domácich farmárov. Konkrétne ja sa v rámci organizácie venujem aj projektu od nadácie Pontis, kde sa snažíme prichádzať na to, ako zlepšiť implementáciu lokálnych klimatických politík. Takže sa v priebehu ďalších mesiacov budeme stretávať so zástupcami miest a budeme si od nich pýtať spätnú väzbu, aby sme vedeli ako im pomôcť. Aby sme zistili, kde cítia, že veci zlyhávajú a ktoré z nich môžeme vylepšiť.
Vo vašom záujme je hlavne pomoc…
Áno. A to v rôznych smeroch, ale tým našim prvoradým cieľom je, zvýšiť na Slovensku povedomie o klimatickej zmene. No nie spôsobom strašenia a vzniku pocitu, že niet cesty von. Skôr chceme, aby ľudia snahu o zmenu vnímali ako obrovskú príležitosť, ktorú Slovensko má, a z ktorej môže vyjsť naša krajina ako viac konkurencie schopná, spravodlivejšia, krajšia a najmä zdravšia.
Ciele organizácie
Čo je hlavným cieľom občianskeho združenia Klíma ťa potrebuje?
Potrebujeme najmä vzdelávať. Potrebujeme, aby spoločnosť pochopila, čo tá klíma a klimatická zmena vlastne je. Myslím si, že už to všetci vidíme a vnímame, že sa krajina okolo nás mení. Tešíme sa, ak príde jar skôr. Ale skorší príchod znamená, že budeme mať omnoho teplejšie leto, drastickejšie sucho, že môžu prísť zrážky, ktoré spôsobia povodne. A toto všetko môže vyústiť do toho, že ten život, aký poznáme, sa bude meniť a my sa naň potrebujeme adaptovať. Robiť opatrenia, aby bola naša adaptácia účinná. Potrebujeme znižovať objem uhlíka v atmosfére a robiť účinnú mitigácia.
Pochopiť to, o čom hovoríte, je však pre bežného človeka asi dosť náročné…
Pravdaže. A práve preto, aby sme to všetci pochopili, nepodarí sa nám to jednou prednáškou či postom na Instagrame. Komplexne informovať a vtiahnuť ľudí do problematiky dokáže len aktívna komunita a aktívni ľudia na lokálnej úrovni, ktorí to budú vedieť podávať ostatným ľudskou rečou, a ktorí budú schopní prinášať riešenia.
Na čo všetko sa občianske združenie Klíma ťa potrebuje zameriava?
Organizácia, na to že vznikla relatívne nedávno a nemá vo svojom tíme veľa ľudí, sa sústredí na viacero cieľov súčasne. Stali sme sa napríklad aj koordinátormi Európskeho klimatického paktu, takže sa snažíme aktívne kooperovať a komunikovať s európskou komisiou, aby sme mali informácie z prvej ruky. Aby sme vedeli, aké sú európske ciele a aby sme vytvárali sieť až po lokálnu úroveň.
Spoločnosť a klimatická kríza
Dokáže sa naša spoločnosť spojiť a pomôcť klimatickej kríze?
Keby som mala pocit, že ideme úplne zlým smerom, bolo by veľmi ťažké robiť prácu, ktorú robím. Nehovorím, že je to ideálne, ale ja mám k Slovensku krásny vzťah. Povedala som si, že tu chcem žiť a chcem meniť veci k lepšiemu. Aspoň tie, na ktoré mám dosah. My Slováci máme obrovské šťastie, že máme tak rozmanitú nádhernú krajinu, a že máme prakticky neustále prístup k pitnej vode. To sú základy, ktoré si absolútne neuvedomujeme a ktoré už v iných krajinách nie sú bežné. Máme obrovské šťastie aj v tom, že na klimatické ciele bude vyhradené dostatočne veľké množstvo financií aj z Európskej únie. Na dekarbonizačné ciele nie sme sami, nemusíme sa ničoho obávať.
Ako by sme sa mali ku klimatickej kríze postaviť?
Treba byť vizionár a treba si priznať, že to ako momentálne funguje naše hospodárstvo, nie je udržateľné. Máme prakticky všetko, čo potrebujeme na to, aby sa to zmenilo k lepšiemu. A je potrebné si uvedomiť, že Klíma ťa potrebuje nie sú iba aktívni jednotlivci. Sme jedna veľká komunita podporovateľov po celom Slovensku a nie je správne si nás predstavovať len ako aktivistov, ktorí sa lepia o cesty a priväzujú o stromy. Toto vôbec nie je naša realita. Všetci máme niečo odžité.
Ako môžeme pomôcť a stať sa aktivistom?
V prvom rade sa k nám môžete pridať, aj keď o téme klimatickej krízy takmer nič neviete. Aj takíto ľudia k nám do komunít prichádzajú, pretože vedia, že spoločne spájame krásne zmýšľajúcich ľudí. Takých otvorených, ktorí chcú niečo urobiť pre dobrú vec a ktorí chcú vidieť krajší svet. Aktivistom môžete byť aj vtedy, ak podporíte nejakú petíciu, ktorá je dôležitá, a ktorá môže pomôcť niekde vo vašom okolí. Alebo ak podporíte nejaké občianske združenie. Všetko toto sú klimatické riešenia, no jedine vtedy budú komplexné a jedine vtedy budú mať ten potrebný záber, keď sa budeme spájať a posúvať sa ďalej navzájom. To je myšlienka Klíma ťa potrebuje. Naozaj si želáme, aby sme jedného dňa boli hnutím, ktoré bude prinášať pozitívne zmeny, pretože toto je budúcnosť, ktorú žijeme.
Zdroj foto: Vanesa Štítnická
Autorka článku: Veronika Samborská
