Helena Sučková je zakladateľkou a konateľkou SWIDA Innovative. Spoločnosti, ktorá sa zameriava na expresné prepravy, v rámci ktorých vie bez záväzkov vyriešiť aj tie najkomplikovanejšie formy prepravy. Firmu založila rodina Sučkovcov z Trebišova a za svoju skvelú prácu si prevzali aj ocenenie Diamanty slovenského biznisu 2022.

S Helenou Sučkovou, sme sa pozhovárali o tom, ako začínala s podnikaním, aké je to pracovať v rodinnej firme, ale aj o tom, či našla rovnováhu medzi prácou a rodinou a ako najradšej relaxuje.

Podnikanie a diskriminácia  

 

Kedy a ako ste začali podnikať?

Nuž na základnej škole. (Smiech.) A ako? Bola som výborná v exaktných predmetoch, najmä v matematike a fyzike, a teda som robila to, čo je predpokladom každého úspechu. Urobiť vždy o niečo viac, ako sa od vás požaduje v rámci nastavených noriem. Aj počas gymnázia som riešila olympiády. V rámci fyzikálnej som sa dostala až do celoslovenského kola. No a namiesto povinných štyroch maturitných predmetov, som na vlastnú žiadosť maturovala z piatich.

Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa vrhli na podnikanie?

Živnosť som si založila v roku 1995, keď som mala 27 rokov. Chcem však poznamenať, že som sa „nevrhla“ do vlastného biznisu, ale moje rozhodnutie bolo premyslené a cieľavedomé. V tých rokoch nastal prudký rozvoj malého a stredného podnikania, preto som si založila firmu zameranú na účtovné služby a podnikateľské poradenstvo. Časom som vybudovala najväčšiu účtovnú kanceláriu v okrese Trebišov.

Dá sa povedať, že práve s podnikaním prišli aj pracovné úspechy?

Rozhodnutie uplatniť sa v živote a dosiahnuť úspech v práci, neprichádza s prvým podnikaním, ale pramení z rozhodujúcich a zlomových momentov, ktoré nás sprevádzajú od detstva. Vyrastala som v pomerne skromných pomeroch typickej dedinskej rodiny, kde otec bol robotník, mama viedla domácnosť a zvládla aj našu výchovu. Teda myslím výchovu mňa a mojich dvoch starších sestier. Hoci som bola najmladšia, nebola som v pozícii najkrajšej a najmilovanejšej, ako to býva v rozprávke. Naopak. Rovnako som sa podieľala na všetkých prácach v domácnosti, na poli aj okolo domu.

Stretávali ste sa na svojej profesijnej ceste s nejakou formou diskriminácie?

Nie. Necítim sa diskriminovaná ani tým, že mám východniarky prízvuk. (Smiech.) Ale spomeniem jeden prípad diskriminácie, no myslím to s úsmevom… V roku 1993, vtedy som mala 25 rokov, som objavila inzerát na konkurz na pozíciu hlavného ekonóma a personalistu v jednej zahraničnej firme, ktorá v tom čase pôsobila u nás na východe. Bola to veľká spoločnosť, mala 120 zamestnancov. V rámci inzerátu sa od uchádzačov požadovalo, že to musí byť vysokoškolsky vzdelaný muž, má mať 5 rokov praxe a znalosť nemeckého jazyka. Nuž hádajte, čo z toho som v tom čase spĺňala? Nič. Prihlásila som sa na konkurz a pozíciu som dostala. Bolo to ako krst ohňom. Pracovala som veľa a veľa som sa aj naučila.

Vnímate rozdiely medzi mužmi a ženami v podnikateľskom sektore? 

Dlhodobo pôsobím v podnikateľskom prostredí a rozlišovanie medzi ženami a mužmi v podnikaní mi prichodí neadekvátne. Ani ja nedelím obchodných parterov do kategórie žena/muž.

Pociťujete v tzv. „mužských“ sférach iný prístup?

V poslednom období sa viac venujem developerským projektom. Je to sféra roky vnímaná ako „mužská“. Na stavbe som jediná žena a som si istá, že som pri komunikácii rovnako rešpektovaná ako ktorýkoľvek z prítomných mužov.

Prečítajte si: Ako môžu zamestnávatelia podporiť ženy, aby v práci naplno využili svoj potenciál?

Rodina ako vzájomná inšpirácia 

 

Ako ste sa popri podnikaní dokázali starať aj o rodinu?

Ako mama dvoch detí som si stále dokázala nájsť čas na osobný rozvoj a napĺňanie svojich podnikateľských ambícií. Deň má predsa 24 hodín a pri jeho racionálnom využití, sa toho dá stihnúť naozaj veľa. Možnože naozaj nie je potrebné venovať nadbytok energie domácnosti v zmysle sterilnej čistoty. Je nutné racionálne rozdeliť prácu tak, aby ostal čas aj pre sebarozvoj. Moje podnikanie bolo od počiatku v prospech celej našej rodiny, a tak participácia ostatných jej členov na chode domácnosti, bola celkom prirodzená vec.

Čo vám pri zladení podnikania a starostlivosti o rodinu najviac pomohlo? 

Ako mama predsa každá z nás vie delegovať starostlivosť o domácnosť členom rodiny, deťom v súlade s ich schopnosťami a možnosťami. V rodine žijeme obvykle, aj keď nie priamo fyzicky, väčšinou tri generácie. Takže sa prirodzene delí starostlivosť o domácnosť medzi všetkých. Pomáhal manžel aj moja mama. A napokon aj absolvované postgraduálne štúdium MBA mi pomohlo zlepšiť manažérske schopnosti a rozvinúť vedenie osôb vo firme, ale aj v domácnosti. (Smiech.)

Ste pre vaše deti inšpiráciou? Sú vaše deti inšpiráciou pre vás?

Neviem, kto je komu väčšou inšpiráciou. Rozhodne sú moje deti, a všeobecne mladí ľudia, mojou inšpiráciou. Aj v našej firme pracujú prevažne mladí ľudia a naozaj mám pocit, že ma každý deň niečím pozitívnym ovplyvnia. Či som aj ja pre nich inšpiráciou, nuž tak to sa treba spýtať ich. Veľmi si prajem, aby odpovedali „áno“. (Smiech.) Najdôležitejší členovia mojej rodiny sú pre mňa moje deti – dcéra Lenka a syn Viktor. Obaja sú už dospelí a samostatní. Prizerám sa, ako fungujú v reálnom živote, zaujíma ma aké majú názory, ako rozmýšľajú, kam smerujú. Veľmi rada sa s nimi rozprávam a cením si každú spoločne strávenú chvíľu.

Čo bolo vo vašom rodinnom podnikaní zlomové? 

Výrazný zvrat v mojom podnikateľskom živote nastal pred ôsmimi rokmi, kedy prišiel 23 ročný syn Viktor s návrhom, založiť vlastný špedičný biznis. Naša debata mala dve základné roviny. Debata syna a matky a debata so mnou ako odborným ekonomickým poradcom. Obe roviny boli pre mňa veľmi lichotivé. (Smiech.)

Čo vám táto forma spolupráce prináša?

Stretávame sa spolu nielen ako rodina, ale aj ako kolegovia, partneri v podnikaní. Teší ma, že sme v kontakte. Syn sa už osamostatnil, má manželku a samozrejme aj vlastné osobné aktivity. Dnes je nás vo firme už viac ako 150. V portfóliu rodinného holdingu pribudli aj iné aktivity, ale dôležité je, že so synom máme stále pekný vzťah, dôverujeme si a vždy sa vieme podporiť. Vážim si úctu a rešpekt, ktorý si navzájom prejavujeme.

Financie pod drobnohľadom

 

Vo vašej spoločnosti máte na starosti finančné oddelenie s poriadne veľkým obratom. Dokázali ste s financiami vždy rozumne hospodáriť?

Áno. Čísla mi boli vždy blízke.

A keď sa už zhovárame o financiách, a aj keď nerada delíte podnikateľské prostredie na ženské a mužské, predsa len…  Sú financie viac „ženskou“ oblasťou? 

Veľa rokov som pôsobila ako účtovníčka a ekonomický poradca, a táto oblasť bola vnímaná ako prevažne „ženská“. Toto už dávno neplatí.

Učili ste deti, teraz tak často spomínanej, finančnej gramotnosti?

Áno, v prirodzenom prostredí, v rámci bežného života. Cestou na výlet deti čítali billboardy a pýtali sa, čo znamená pojem úrok aj RPMN. Bola som milo prekvapená, že taká téma zaujímala deti vo veku 8 až 9 rokov. Dnes sú dcéra aj syn dospelí a vzdelaní, rozumejú financiám, disponujú potrebným súborom znalostí a ostáva mi veriť, že s financiami naložia správne v každej životnej situácii.

Považujete za potrebné ukázať deťom, že je dôležité vedieť správne hospodáriť?

Nebolo treba osobitné „školenia“. V rodine nachádzali presne to, čo potrebovali. Fungujúcu a rozumne hospodáriacu domácnosť, prirodzený režim, rodinné rituály. To je to, čo napokon formovalo aj ich neskorší výber v samostatnom živote a práci.

Prečítajte si: Návrat po materskej? Ako sa vrátiť do práce bez strachu!

Rodina, práca, relax

 

Rodina je pre vás nesmierne dôležitá, ale práce tiež. Podarilo sa vám nájsť rovnováhu, ktorá vás udržuje v správnej psychickej aj fyzickej kondícii?

Ťažko povedať, či rovnováhu. Je to ako na hojdačke. Napríklad teraz je ťažisko na firme. Je bilančné obdobie a za najdôležitejšie aktuálne pokladám, usporiadať záležitosti firmy. Napokon ako každý začiatok roka, keď sa bilancuje ten predchádzajúci. Hybnou silou mi je v tomto, ale nielen v tomto období, stres a maximálne nasadenie. Mám na mysli stres v tom pozitívnom zmysle slova.

Ako trávite voľný čas?

Čo je to voľný čas? Je to ničnerobenie? Nie, tak takýto voľný čas nemám. Keď ho neodovzdávam vo firme, tak ho odovzdávam rodine a prirodzene sebe. Rada trávim čas na potulkách. Mám rada hory a cestovanie. Uprednostňujem menej tradičné krajiny. Precestovala som kus sveta a osobitne ma zaujali krajiny na východ od nás. Nezapriem v sebe východniarku. (Smiech.) Okrem toho navštevujem koncerty, rada počúvam dobrú hudbu, mám rada džez aj folk. S čítaním kníh je to už ťažšie. Práca pri monitoroch si vyžiadala svoju daň. Dokážem si však nájsť čas na priateľov, turistiku, audio knihy, podcasty a dobrý film.

Kde sa dobíjate energiou?

No tam, kde ju strácam. (Smiech.) Energiou sa dobíjam v našej firme, medzi kolegami, mladými ľuďmi. Čerpám sily od mojich detí, v ktorých mám veľkú oporu. Nesmierne pozitívne na mňa pôsobí hudba a umenie vo všeobecnosti. Venujem sa novým výzvam a novým projektom. Nové témy si vždy dôkladne a starostlivo naštudujem. Vzdelávam sa a baví ma to. Hľadám rezervy vo svojej práci a živote a túžim sa zdokonaľovať, kultivovať svoj životný štýl. Nie vonkajším imidžom, ale vnútorným postojom – osobným prejavom.

Máte sny, ktoré ste si ešte doteraz nesplnili?

Transsibírska magistrála bola dlhé roky mojim snom, dnes už patrí do kategórie splnených. V apríli odchádzam na trojtýždňovú cestu po Číne, na jeseň plánujem Arménsko. Mám túžbu urobiť si dlhšie časové voľno a žiť v inej krajine, vnímať a precítiť tamojšiu kultúru a zlepšiť svoje jazykové schopnosti. Aspoň niekoľko mesiacov žiť životom tamojších ľudí. Rozmýšľam o rôznych krajinách. Definitívne rozhodnutie kedy, na ako dlho a kam to bude, ešte nepadlo.

Je niečo, čo by ste urobili inak, keby ste mohli vrátiť čas?

Všetko prebehlo ako malo… V každom okamihu, v každom časopriestore vyberáme najlepšiu z možností, ktoré sú nám v danom čase k dispozícii. Rozhodnutia urobené v minulosti, sformovali moju prítomnosť a na tej nič meniť nechcem. Akurát som skôr mala začať cvičiť. (Smiech.)

Zdroj foto: Helena Sučková

Autorka článku: Veronika Samborská