Výskumníčka Barbora Holubová, pôsobiaca v Stredoeurópskom inštitúte pre výskum práce (CELSI), je zapojená do niekoľkých výskumných projektov. Má skúsenosti s aplikovaným sociálnym výskumom v oblasti trhu práce, či rodovej nerovnosti pomocou metód kvantitatívnej aj kvalitatívnej analýzy údajov. Vyštudovaná sociologička so špecializáciou na sociologickú metodológiu, aplikovanú kvantitatívnu analýzu a sociológiu v politike pracovala aj v Inštitúte pre výskum práce a rodiny na Slovensku a v Európskom inštitúte pre rodovú rovnosť v Litve.

Barbora Holubová je mimoriadna žena, ktorá sa zaujíma o postavenie žien v spoločnosti, poukazuje na rodovú nerovnosť v povolaniach a vníma nespravodlivú nerovnováhu medzi pohlaviami. V rozhovore pre web Equal Pay Day nám ochotne odpovedala na otázky o rodovej nerovnosti, ale o diskriminácii žien na trhu práce.

Je rodová rovnosť, resp. nerovnosť sociálny fenomén?

Už pri práci v Inštitúte pre výskum práce a rodiny ste sa podieľali na mnohých výskumných projektoch v oblasti rodovej nerovnosti. Táto téma je vám ako sociologičke veľmi blízka. Ako by, podľa vás, mala rodová rovnosť v spoločnosti fungovať?

Ideálne by bolo, keby rodové rozdiely merané cez už stanovené indikátory rodovej rovnosti, boli čo najmenšie a nové rozdiely sa už nevytvárali. Vo všeobecnosti by mala byť rodová rovnosť základným princípom fungovania spoločnosti. Ak v niektorej oblasti rodové nerovnosti pretrhávajú, alebo sa vytvárajú nové, mali by sa prijímať aktívne politiky na ich odstraňovanie.

Ako by rodová rovnosť mala vyzerať v praxi?

V princípe ide o rovnaké príležitosti. To znamená, že ženy by mali mať napríklad rovnakú mieru slobody rozhodnúť sa pre zamestnanie či vzdelávanie, ktoré napĺňa ich skutočný potenciál, a nie sa musieť rozhodovať len na základe potrieb rodiny. Ďalej rodová rovnosť v odmeňovaní znamená, že by malo byť odmeňovanie spravodlivé, bez ohľadu na pohlavie. Platy by mali odrážať skutočnú hodnotu práce a schopností jednotlivca, nie jeho pohlavie. Pritom pod hodnotou práce sa myslí aj jej spoločenská hodnota, či jej nevyhnutnosť, ktoré by mali byť spravodlivo premietnuté do mzdy. Napríklad reprodukčná práca, akou je starostlivosť o deti alebo domácnosť, nie je často považovaná za prácu vôbec, resp. jej spoločenská nevyhnutnosť nie je premietnutá do ekonomických parametrov.

Prečítajte si: Pomoc partnera v domácnosti: Ako s ním o tom komunikovať

Keď sa pozrieme na reálny stav, pozhovárať sa môžeme skôr o tom, ako zásadne zasahuje nerovnosť pohlaví do života žien a znižuje ich postavenie v spoločnosti. Čím to je?

Príčiny pretrvávajúcich rodových nerovností sú komplexné a zložité. Ale aj tu môžeme hovoriť o všeobecnom princípe nerovnosti medzi ľuďmi a medzi mužmi a ženami zvlášť. Niektorým ľuďom sa na základe svojho pohlavia, veku, ale aj rasy – etnicity či sociálneho postavenia a dokonca aj krajiny pôvodu, prisudzuje vyššia hodnota. Niektorí sa tešia väčšiemu vplyvu, majú viac slobody a príležitostí ako iní. Často si to neuvedomujeme, alebo aj uvedomujeme, ale nič s tým nerobíme. Ak sa niektoré spoločnosti aj správajú racionálne a snažia sa s nerovným prístupom niečo robiť vo forme napríklad dočasných vyrovnávacích politík, tak sú časťou spoločnosti tieto opatrenia odmietané a označované za „sociálne inžinierstvo“.

Tradičné a stereotypné predstavy o postavení žien v rodinách spôsobujú ženám rôzne psychické problémy. Následne má žena problém so svojim sebavedomím aj pri pracovných pohovoroch. Netrúfa si na vysoké pozície. Naopak, siaha po tých menej ohodnotených.

Hej, ženy častejšie ako muži čelia rôznym neférovým a sexistickým invektívam, ktoré majú väčšinou za cieľ, aby ich odradili, zastrašili alebo ponížili. Myslím, že dnes sa už o takýchto taktikách veľa vie a spísané boli aj spôsoby a dokonca knihy, ako im čeliť. O argumente s nízkym sebavedomím žien a následne netrúfanie si na vysokú pozíciu, mám dosť veľké pochybnosti. To, že ženy sa neuchádzajú o vyššiu pozíciu alebo si pýtajú nižší nástupný plat v porovnaní s mužmi, je síce na základe výskumov pravda, ale nemusí to byť dôsledok nižšieho sebavedomia. Ženy môžu celkom realisticky odhadovať svoje možnosti a svoju kapacitu vzhľadom na to, že ich životy sú zaťažené väčšou mierou starostlivosti o iných a o domácnosť. Treba si uvedomiť, že ženy majú často druhú šichtu v domácnosti. Pracujú tak v konečnom dôsledku v priemere o jednu tretinu viac hodín ako muži. Iné výskumy zase ukazujú, že ženy, ak si aj zapýtajú zvýšenie platu, dostanú často menej než muži. Pritom muži svoje kvality mnohokrát neprimerane nadhodnocujú, zatiaľ čo ženy sú k sebe kritickejšie. Neznamená to však, že sú menej sebavedomé. Sú racionálnejšie.

Čo by sa malo v tomto smere zmeniť?

Prestať vyplakávať nad nízkym sebavedomím a nastaviť podmienky a pravidlá tak, aby mali ženy rovnaké príležitosti ako muži. Napríklad aj zriadením podnikových jaslí, poskytnutím príspevku – benefitu na služby v domácnosti, či nastavením spravodlivého hodnotenia práce žien.

Prečítajte si: Miroslava Rychtárechová: V Tesco sa nám za posledné roky podarilo znížiť rozdiel v odmeňovaní o 3,4 %

Diskriminácia žien a trh práce

Napriek tomu, že sú ženy dôležitou súčasťou pracovného procesu, nedostávajú dostatok príležitostí a možností, ukázať viac. Profesijné odvetvia sa ešte aj v 21. storočí delia na mužské a ženské, kým tie typicky mužské, bývajú aj výrazne lepšie finančne ohodnotené. V čom je diskriminácia žien na pracovnom trhu najvýraznejšia?

Myslím, že na rozdelenie zamestnaní na mužské a ženské treba zabudnúť. V situácií, keď na Slovensku, ale aj v iných krajinách chýba pracovná sila, sa rodovo stereotypné videnie zamestnaní bude strácať. Minule som videla pani, ktorá nahadzovala omietku na stavbe alebo vodičku kamióna. Celkovo však čísla hovoria, že ženy zatiaľ pracujú častejšie v sektoroch  a na pozíciách s nižším ohodnotením, preto je rodová segregácia, ktorá súvisí s rodovým príjmovým rozdielom, v neprospech žien zatiaľ pomerne výrazná.

Vyštudovaná žena, tesne po ukončení štúdia, má pred nástupom do práce hneď prvé mínus. Je u nej predpoklad, že si onedlho bude chcieť založiť rodinu. Je teda nevhodným adeptom. Rovnako nevhodným zamestnancom je aj po ukončení materskej, resp. rodičovskej dovolenky. Deti môžu byť pre zamestnávateľa prekážkou v maximálnom výkone. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Je obdobie v živote ženy, kedy nie je diskriminovaná vekom a materstvom, či rodičovstvom?

Vlastne také obdobie nie je. Ak sa aj žena rozhodne nemať deti, aj tak ju budú všetci vnímať ako ženu, na ktorú sa môžu viazať všetky predsudky ako voči žene s deťmi. Nič iné nezostáva, len mať všetky obdobia v živote ženy dobre výskumne podchytené, poukazovať na nespravodlivosť a presadzovať nápravu.

Ak sú ženy, ale aj muži, diskriminovaní vekom, hovoríme o ageizme alebo o vekovej diskriminácii. S týmto prejavom sa stretávajú na trhu práce najmä osoby vo veku okolo 45 rokov. Z akého dôvodu sa jedná práve o túto vekovú hranicu?

Veková hranica 45 rokov bola nastavená vo viacerých výskumoch, kedy je žena vnímaná už ako neperspektívna, akosi predčasne už pred dôchodkom, neschopná sa rekvalifikovať a pod. Myslím však, že dnes sa už táto hranica posúva vyššie. Vzhľadom na nedostatok pracovných síl majú ženy viac príležitostí sa zamestnať v nových sektoroch, než tomu bolo doposiaľ. Ak sa ženám vytvoria aj vhodné podmienky, sú ochotné začať novú kariéru, skúsiť niečo nové. Samozrejme v závislosti od toho, akú podporu majú v rodine a či žena zase nie je zavalená starostlivosťou o iných členov rodiny, napr. o vnúčatá, v dôsledku nedostatku kvalitných a cenovo dostupných služieb starostlivosti.

Pokrýva antidiskriminačný zákon, zákon o rovnakom zaobchádzaní, s účinnosťou od 1. júla 2019 všetky oblasti a sféry, kde by k diskriminácii žien mohlo dochádzať?

Antidiskriminačný zákon pokrýva iba niektoré z oblastí pracovno-právnych vzťahov. Navyše je na Slovensku len málo využívaný, zrejme aj v dôsledku náročnej vymožiteľnosti práva. Netreba však zúfať a stále stojí za to, sa o to pokúšať. Nedávno uspela na súde pani, ktorú neprávom presunuli a následne prepustili zo zamestnania po návrate z materskej dovolenky. Prípad sa síce ešte celkom neskončil, ale víťazstvom je už to, že Najvyšší súd uznal, že šlo o diskrimináciu.

Equal Pay Day konferencia – druhý ročník venovaný rodovej rovnosti, príležitostiam a skutočnosti, že vek je len číslo

Na trhu práce sa stretávame s diskrimináciou, ktorej najčastejším dôvodom býva vek a pohlavie. Zamestnávatelia uprednostňujú bezdetné ženy a mužov. K diskriminácii dochádza aj pri pohlaviach, kedy žena nemôže robiť „mužskú“ prácu a naopak muž „ženskú“. Kto má právo, rozdeliť trh práce na mužský a ženský? Kto určuje výšku ohodnotenia práce, nehovoriac o veľkých rozdieloch v platoch tých istých pozícií, no v iných regiónoch Slovenska? Konferencia Equal Pay Day hovorí nahlas o problémoch rodovej nerovnosti, ako aj o problémoch vekovej diskriminácie. Hovorme o nich nahlas spoločne a nezostaňme iba pri slovách. Je potrebné konať. Všetci by predsa mali mať nárok na rovnaké príležitosti. A to bez ohľadu na vek a rod.

Druhý ročník konferencie Equal Pay Day sa uskutoční v novembri tohto roka a aj vy môžete byť jeho súčasťou.

Zdroj foto: Barbora Holubová, www.equalpayday.sk

Autorka článku: Veronika Samborská