Skúsená odborníčka v oblasti marketingu, komunikácie, public affairs a firemnej stratégie Miroslava Remenárová je predsedníčkou predstavenstva Britskej obchodnej komory na Slovensku. Do decembra minulého roku pôsobila ako členka vedenia závodu Jaguar Land Rover, dosiaľ najväčšej investície na Slovensku. Vytvorila rámec firemnej komunikácie, vládnych vzťahov a dlhodobo udržateľného podnikania vrátane spolupráce s komunitami. Budovaniu značky zamestnávateľa sa venovala aj počas pôsobenia v spoločnosti Amazon ako PR manažérka pre Čechy a Slovensko. Za 20 rokov bola súčasťou úspešných príbehov firiem ako Pepsi Cola, OMV, Slovak Telekom či Danucem. Vyskúšala si aj pozíciu podnikateľky v oblasti komunikácie a PR, kde sa napríklad venovala firemnej komunikácii spoločnosti Orange. Angažovala sa tiež v priemyselných a odborných združeniach, vrátane Arbitrážnej komisie pre reklamu.
Vášeň pre obchod, marketing, komunikáciu, ľudí a firemnú kultúru
Čo je vašim najväčším pracovným hnacím motorom?
Ľudia. Keď mám možnosť vymyslieť alebo podporiť také aktivity, ktoré zákazníkom, firme alebo komunitám dokážu priniesť pozitívnu zmenu a ktoré majú dlhodobý potenciál.
Dokáže vás niečo pri práci motivovať?
Samozrejme. Každý potrebuje motiváciu. Tou mojou je vášeň, angličtina má na to výraz „passion“. Je to zápal pre objavovanie, nové nápady, taktiež možnosť podporovať ľudí okolo seba a otvárať také uhly pohľadu na vec, ktoré sú niečím jedinečné. Moju vášeň som spoznala v prvej práci, v Pepsi Cola, a odvtedy sa ma nejako nechce pustiť.
Čo vás v profesijnej sfére aktuálne najviac zamestnáva?
V septembri sme v komore uviedli celoročnú iniciatívu WOMEN FOR THE FUTURE, ktorej cieľom je podporovať rozvoj potenciálu žien. Prvé ohlasy sú vynikajúce, najmä v oblasti automotive. Aktuálne pripravujeme program ESG AWARDS, ktorý prinesie priestor na zviditeľnenie a ocenenie aktivít tých firiem, ktoré rovnako ako v našej komore, stavajú svoju budúcnosť na trvalej udržateľnosti. No a teším sa aj na spustenie druhej novinky v oblasti Legal Tech, kde som pre tím okolo LEGAL TECH HUB viedla marketingovú komunikáciu.
Prečítajte si: Miroslava Rychtárechová: Ľudsky mi veľmi záleží na tom, aby dostal priestor každý a aby sme ocenili individualitu
Je komunikácia a podpora pre pracovné kolektívy dôležitým faktorom?
Viete čo najčastejšie vychádza v zamestnaneckých prieskumoch spokojnosti ako problematické alebo kde ľudia vidia potrebu zlepšenia? V komunikácii. A viete kde firmy zatiaľ nedostatočne investujú? Do rozvoja komunikačných zručností tých, ktorí vedú ľudí a do budovania efektívnych komunikačných kanálov. Dobrá komunikácia vytvára dobré vzťahy a podporuje tímy, aby mali spoločné chápanie zmyslu svojej práce. A všimnite si, akú dôležitú rolu pre komunikáciu nájdete v rámci ESG, práve v pilieri Social.
Ako je možné vybudovať odolné pracovné tímy?
Páči sa mi váš dôraz na resilience, odolnosť. Ak má byť tím schopný odolávať množstvu zmien, ktorým čelí, potrebuje vedieť aký je zmysel toho, čo robí a čím prispieva k dosiahnutiu spoločného cieľa. Mal by fungovať v podpornom prostredí založenom na spolupráci. Zároveň by však mal byť schopný prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia, pracovať na sebe a nečakať, že ho všetko niekto naučí, ale podporovať zvedavosť a chuť, spoznávať nové veci. V takom tíme funguje efektívna, otvorená komunikácia a prítomná je aj emocionálna inteligencia.
Equal Pay Day a rodová rovnosť
Ste ambasádorkou prvej slovenskej Equal Pay Day konferencie. Ako vnímate rodovú rovnosť medzi ženami a mužmi?
Osobne preferujem výraz rovnaké príležitosti pre všetkých. Môj otec ma viedol odmala k tomu, že je jedno či som dievča alebo chlapec, no keď budem na sebe pracovať a dosahovať výsledky, dosiahnem rovnaké ocenenie a uznanie. Takže v detstve a v mladosti som žiadne rozdiely nevidela.
Podľa štatistík to na Slovensku s rodovou rovnosťou veľmi ružovo nevyzerá. Vnímate túto skutočnosť?
Otázka je, čo presne máte na mysli? Podiel žien vo vedení firiem? Čakala by som za viac ako dvadsať rokov svojej kariéry dynamickejšie tempo. Údajne tvoria stále len 15 %. V našej komore sme na tom lepšie. Je to viac ako 20 % a dokonca päť so sedem členov predstavenstva sú ženy. Neviem, či niektorá ďalšia komora má taký vysoký podiel. Ďalej otázky ohľadne rodovej rovnosti, resp. rovnakých príležitostí pre mužov a ženy, vyskakujú pri legislatívnych podmienkach zamestnanosti žien. Pri podpore pri ich návrate do zamestnania. Alebo máte na mysli odmeňovanie, kde stále ženy ťahajú za kratší koniec? Či pretrvávajúcu rezistenciu voči rýchlo narastajúcej kúpnej sile žien, ale nevyužívania tohto potenciálu ako spotrebiteliek? Mohla by som pokračovať….
Máte osobné skúsenosti s diskrimináciou na pracovisku?
Mám skúsenosti s tým, že v niektorých prostrediach trvá dlhšie akceptácia názoru a kompetentnosti žien. Keď som to zažila, bolo chvíľu náročné oddeliť osobné pocity od snahy o konštruktívny pohľad. Preto som si našla spôsob, kde sa vždy snažím pochopiť motiváciu druhej strany. Faktory, prečo tak konal a ako môžeme nájsť cestu von. A pomáha už vyššie spomenutá komunikácia, a tiež integrita a konzistentnosť.
Ako by sa mala spoločnosť postaviť k rodovej nerovnosti?
Spoločnosť nie je niečo všeobecné, anonymné. Som to ja, vy, tvoria ju konkrétni ľudia. Postoje človeka sa formujú od raného detstva. Preto si v prvom rade položím otázku, čo robím ja sama preto, aby z môjho syna vyrástol muž, ktorý bude vnímať právo na rovnakú príležitosť ako prirodzenú vec. Čo robím pre to, aby som podporovala vzájomný rešpekt medzi mužmi a ženami, v práci či v živote mimo nej. Nehovorme o potrebe rovnosti, presadzujme ju príkladom a konaním.
Existujú spôsoby ako znížiť priepastné rozdiely v odmeňovaní žien a mužov?
Kľúč má v rukách zamestnávateľ aj zamestnanec, zamestnankyňa. U toho prvého očakávam, že je vyspelý, ctí si etické princípy, rovnosť príležitostí a keď má „odmeňovaciu tabuľku“, tak nemá stĺpec pre ženu a pre muža. U žien zas prospeje, aby vedeli správne pomenovať svoje kvality a formulovali svoje platové očakávania. Myslím si, že keď sa uvádzajú platové rozdiely medzi mužmi a ženami, priemer za ženy nevychádza dobre kvôli tomu, v akých hospodárskych odvetviach ženy pracujú. Takže odpoveďou je, zvýšiť odmeňovanie v zdravotníctve, školstve, sociálnych službách. Nástup digitalizácie a využívanie technológií by rovnako mohli zlepšiť platové priemery. Pozrite sa na nástup digitalizácie napríklad v priemysle. Dnes už na výrobných linkách vidíte ženy tam, kde by ste ich pred pár rokmi nečakali. Je to preto, lebo napríklad s prienikom robotiky ťažké práce ustupujú, aby otvorili priestor pre Industry 4.0, kde je veľký potenciál pre uplatnenie žien a ich znalosti práce s technológiami.
Prečítajte si: Anna Záhorčáková: Zlé finančné hodnotenie spôsobí, že ženy radšej prehodnotia svoj nástup do práce
V ktorej oblasti vám ženy chýbajú najviac?
Zaskočili ste ma! Nemám pocit, že by mi niekde vyslovene chýbali. Skôr mi chýba viac systematických príležitostí na podporu rozvoja ženského potenciálu. Vyrušuje ma opomínanie žien ako spotrebiteliek, ako decision makerky. Možno by malo zaznieť, že aj v politike, takže tam, kde sa formujú dlhodobé podmienky, ale to už by bol námet na ďalšiu diskusiu…
Čo by ste poradili ženám, ktoré sa boja vstúpiť do typicky mužských odvetví? Nebáť sa, veriť si a ísť si za svojim snom?
Do mojej náplne práce patrilo zvyčajne postarať sa o investíciu, o legislatívu, vládne vzťahy, komunikáciu, marketing či podporu zamestnanosti. Uhádli by ste z toho, čo som vymenovala, o aké odvetvie išlo? Všetko bolo uplatniteľné ako v automotive, tak v logistike, výrobe stavebných materiálov, vo výrobe a v predaji nealko nápojov, piva, tabakových výrobkov či v telco biznise. Nechcem preto dávať nálepky pre „typicky“ ženské alebo mužské povolanie. Nepodporujem stereotypy. A rady si neodvážim dávať. Stará mama mi vždy vravela: „Hore hlavu, po detviansky!“ Odtiaľ totiž pochádzame z maminej strany. Znamená to, nevzdávať sa, aj keď máme pocit, že viac nedokážeme. Mať túžbu učiť sa a posúvať. Vedieť prevziať zodpovednosť a mať rád ľudí.
Nechcete dávať rady, ale čo platí na vás?
Môj osobný malý trik na samu seba je takýto. Keď máte pocit, že sa v záplave všetkých povinností a iného v sebe možno trochu strácate, skúste si predstaviť, aké to bolo a kým ste boli, keď ste chceli byť tou, ktorou ste dnes. U mňa vyjde, že odvaha a aj dáky ten úsmev mi stále nechýba. Želám teda ženám, aby boli odvážne voči sebe aj voči okoliu aj práci a aby bol každý deň príležitosťou na niečo inšpiratívne.
Zdroj foto: Miroslava Remenárová, www.equalpayday.sk
Autorka článku: Veronika Samborská
