Vyštudovaná právnička Zuzana Moravčíková Kolenová je advokátkou od roku 2011 a manažérkou v spoločnosti ZMK Legal. Zároveň je členkou národnej expertnej skupiny na prevenciu a boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu zriadenej pri medzirezortnom Expertnom koordinačnom orgáne pre boj so zločinnosťou, ako aj členkou metodicko-legislatívnych komisií Slovenskej komory daňových poradcov. Kedy mama troch detí všetky tieto činnosti stíha, ako dokáže zladiť prácu so starostlivosťou o deti a domácnosť a čo pre ňu znamená rodová rovnosť, nám porozprávala v nasledujúcom rozhovore.

Každá minúta má svoj význam

Váš deň má asi viac hodín ako dni ostatných ľudí, pretože postíhať všetko, čo je vašou dennou náplňou, sa asi ani nedá. Prezradíte nám recept alebo je to len o správne načasovanej organizácii?

Ďakujem veľmi pekne za otázku. Sčasti mám nadanie rýchlo sa prepínať medzi „pracovným“ a „súkromným“ režimom, čo mnoho vecí uľahčuje. Flexibilita v práci je moja top pracovná hodnota, ktorú si sústavne kultivujem, inak by som takto fungovať nemohla. Je však potrebné vyzdvihnúť a zdôrazniť, že nie som na všetko sama. Je možné, že verejný obraz úspešných pracujúcich, či podnikajúcich mám môže vyvolávať skreslenia a nereálne očakávania napríklad u žien, ktoré sú ešte len na štartovacej čiare.

Kto vám najviac pomáha?

Poznáte to ako sa hovorí „za každým úspešným mužom stojí žena“. A potom, že „za každou úspešnou ženou stojí žena.“ Nesúhlasím ani s jedným tvrdením, pretože za každým úspešným človekom stojí rad podporujúcich a pomáhajúcich ľudí. Ideálne partner, rodina, štátne inštitúcie, pomoc od priateľov, komunita. U mňa to je predovšetkým moja rodina, za ktorou sme sa presťahovali z hlavného mesta späť do rodného mesta. A nebolo to vôbec jednoduché. Tiež považujem za dôležité upozorniť, že takéto nastavenie môže veľmi zatriasť partnerským vzťahom. Aj keď sa partneri dohodnú na vzájomnej podpore, sú tu predsa len hlboko zakorenené vzorce, že žena má na starosti najskôr rodinu, domácnosť a ak ostatne voľný čas, tak potom „môže“ pracovať. Keď však pracujete, tak pracujete. Nie je to koníček a už vôbec by práca nemala konzumovať všetok voľný čas alebo čas na oddych. Je to o neustálej komunikácii a hľadaní tej správnej cesty, pretože hoci by sme veľmi radi, presný recept nemáme.

Ste mamou troch detí a napriek tomu, že si starostlivosť o ne vyžaduje určite veľa úsilia a času, pracujete naplno aj v oblasti obchodného, pracovného práva a compliance agendy. Spomínali ste, že dokážete prácu oddeliť od súkromia. Je predsa len niečo, čo až tak jednoducho prepnúť nejde?

Áno, už som pred chvíľou uviedla, že sa viem sčasti prepínať medzi režimom „práca“ a „súkromný život“. Ale veľkou výzvou sa pre mňa stala flexibilita. A to, čo to skutočne znamená v praxi. Spočiatku som to vnímala ako privilégium, pracovať odkiaľkoľvek s pripojením na internet. Neskôr prišla výzva na flexibilitu času, teda pracovať tak, aby bolo všetko včas. To však nie je dlhodobo udržateľné, pretože idete na úkor iných veci, najčastejšie spánku. Aktuálne flexibilitu vnímam ako schopnosť, vyberať si takú prácu, ktorá môže byť poskytnutá vo voľnejších termínoch, „zatvárať dvere“ v práci v pevnú hodinu a do kalendára si plánovať voľný čas a čas sama na seba. A na plávanie mi nikto stiahnuť nemôže. Bez tohto sa už nezaobídem.

V tomto celom však určite najdôležitejšími zostávajú vaše deti. Nemýlim sa?

Nemýlite. Vo vzťahu k mojím milovaným deťom sa od malička riadim zásadou, že kvalita stráveného času je dôležitejšia ako kvantita. A teší ma, keď im môžem ísť príkladom v napĺňaní mojich snov a cieľov. A tak sa tou najväčšou výzvou stalo hľadanie rovnováhy, pričom k ideálu sa raz približujem viac, inokedy menej.

Okrem advokácie sa venujete aj činnosti pro bono a odbornej publikačnej a prednáškovej činnosti. Čo vám prináša tento smer do vášho života?

Táto činnosť ma naozaj teší a robí mi radosť. Ako sa hovorí „teaching is learning“. Rada vysvetľujem, štrukturujem a zdieľam poznatky. Je to vzájomne obohacujúca činnosť. Taktiež ma udržiava v určitej mentálnej forme a v prekračovaní komfortnej zóny. Pro bono činnosť je mi blízka. Od malička pomáham a som veľmi empatický a citlivý človek a vždy ma poteší, keď vidím, že moja pomoc dopadá na úrodnú pôdu. A často to nie je pro bono, pretože sa mi vždy hodnota vráti v nejakej forme späť.

Prečítajte si: Jana Peschlová: Veľakrát som bola svedkom toho, že veľmi schopné ženy zo strachu pred zlyhaním, svoj potenciál úplne zmarili 

S veľkým nadšením podporujete nielen svojich obchodných partnerov, ale v minulosti ste vytvorili a viedli aj vzdelávací program pre podnikavé deti základných škôl. Ako tento nápad vznikol a prečo?

Áno, bol projekt, ktorý som vymyslela a zrealizovala v Bratislave a Púchove na základných školách. Momentálne je v inkubátore a veľmi sa teším, keď sa k nemu vrátim vo vyššej verzii. Hlavným motivátorom bolo diskutovať s deťmi o tom, čo naozaj znamená podnikanie. Ako prinášať hodnotu, aké úskalia nás môžu postretnúť. Vo svete internetových ideálov bolo krásne, prinášať praktické veci na stôl. Pre mňa bolo dôležité tiež priniesť túto tému k deťom vo veku, kedy sú tvorivé a odvážne. Musím povedať, že ich podnikateľské nápady vo väčšine prípadov sledovali krásne hodnoty. V tomto programe som spolupracovala aj so zástupcami štátnych inštitúcií – políciou, súdom, ministerstvom financií. Cieľom bolo poukázať aj na aspekt zodpovedného podnikania.

Byť matkou a podnikateľkou v jednom je nesmierne náročné. Vy ste však príkladom toho, že to dokonca môže ísť ruka v ruke. Aj to je dôvod, prečo ste veľkou podporou pre ženy a snažíte sa o ich posilnenie postavenia v spoločnosti možno práve aj účasťou na konferencii Equal Pay Day?

Pravdaže. Aj keď to nebolo a nie je jednoduché, nemenila by som. Rada by som aj svojim príbehom šla príkladom. Je samozrejmé, že rodičovstvo je komplikáciou, prečo ženy a muži nedosahujú rovnaké odmeňovanie. Bez rodičovstva a jeho oceňovania sa ako spoločnosť nepohneme vpred. Na druhej strane, udržiavanie flexibilnej práce popri rodičovstve má z môjho pohľadu veľa benefitov. Na osobnej úrovni to žene poskytuje možnosť „nevypadnúť z práce“ a udržiavanie určitej mentálnej kondície, čo má vplyv na jej slobodu, sebahodnotu a sebarealizáciu. Je tam samozrejme aj ekonomický benefit, ktorý však spravidla zodpovedá nižšiemu zárobku.

Ktoré kritérium by nemalo mať vplyv na odmeňovanie?

Reálne žena venuje práci menej času, a teda podľa zaužívaných noriem, má aj nižšiu odmenu. Avšak, čas strávený prácou by nemal byť jediným kritériom, ktoré rozhoduje o výške príjmu. Týmto kritériom by skôr mal byť výsledok a kvalita práce. Preto som napríklad zástancom a veľkým podporovateľom myšlienky 4 dňového pracovného týždňa pri 100 % odmene. Som presvedčená, že za menej času je možné podať rovnako kvalitný výkon. Samozrejme, záleží aj od profesie, ale len striktné udržiavanie prítomnosti zamestnanca na pracovisku „od do“, nie je z môjho pohľadu kritérium efektívne.

V akom odvetví sa k odmeňovaniu spoločnosť stavia najmenej spravodlivo?

Vo vzťahu k rovnosti odmeňovania na celospoločenskej úrovni vnímam nedostatok v tom, že ako spoločnosť oceňujeme veľmi málo profesie, ktoré sú viac zastúpené ženami, napríklad pomáhajúce profesie, školstvo, zdravotníctvo, služby. Ako spoločnosť nedávame dostatočný kredit týmto potrebným profesiám, s čím súvisí aj nižšie odmeňovanie a zabezpečenie prevažne žien, ktoré tieto profesie zastávajú.

Duševné zdravie žien a potreba rovnováhy

Ženy dokážu byť flexibilné a multifunkčné. Táto kombinácia však občas vedie k disharmónii a strate rovnováhy v živote. Zažili ste osobne niekedy pocit vyhorenia?

Určite nejakú formu áno. Najmä počas pandémie, a po jej skončení, ostali nielen ženy, vrátane mňa, extrémne vyčerpané. Myslím, že s dôsledkami sa pasujeme ešte dnes a ešte dlho sa budeme. Okrem bežných povinností pribudli nové, vrátane vzdelávania, ochrany zdravia, prevencie pred izoláciou a domnievam sa, že mnoho z toho opäť dopadlo skôr na ženy. Či už vo svojom okolí alebo aj u klientov sledujem, že ženy po skončení pandémie, menia svoje pracovné a časové preferencie ako ďalej fungovať v práci.

Ako by mali ženy pri toľkých povinnostiach dbať na svoje psychické zdravie?

Odpoveď na túto otázku presahuje tento rozhovor. Za mňa aspoň jeden tip – mať v kalendári pevný termín na svoj čas, ktorý nemožno meniť, posúvať, rušiť kvôli pracovným alebo rodinným záležitostiam. Za nevyhnuté považujem, na ochranu psychického zdravia, zaradiť do svojho dňa čo najviac pohybu a „pchať“ ho všade, kde je to možné. A mám prosbu a zároveň výzvu na všetky ženy. Nikdy sa nebojte požiadať o pomoc, nie ste na všetko samy. Nemusíte a ani nemôžete zvládnuť všetko.

Rodovou nerovnosťou a nevyváženosťou postavenia mužov a žien vznikajú v spoločnosti priepastné rozdiely v rôznych oblastiach života. Je obdobie, kedy je vlastne žena najvhodnejším uchádzačom o prácu?

Pred časom u mňa utkvela jedna myšlienka. Bohužiaľ autora si nepamätám, ale napriek tomu by som ju na tomto mieste chcela zdieľať. Žena takmer nikdy nie je ideálny kandidát na prácu. Najskôr je príliš mladá a nemá skúsenosti. Potom má skúsenosti, ale je pred založením rodiny. Po založení rodiny má na starosti deti. Po odrastení detí má menej skúseností ako kolegovia, ktorí sa o deti nestarali. Ak ich dobehne, má pred prechodom, a tým sa stáva nestabilnou. Po prechode je na kariéru príliš stará.

Prečítajte si: Ambasádor Equal Pay Day Vladimír Janík: O rodovej nerovnosti je potrebné komunikovať otvorene, transparentne a s empatiou 

Tak ako by mohla rodová rovnosť fungovať v praxi?

Niektorí sa snažia rovnosť obhajovať tým, že za rovnaký výkon, rovnaká práca. Ale výkon je často nastavený podľa, nazvime to testosterónového štandardu, čo ženy núti meniť svoje správanie a prispôsobovať sa niečomu, čo môže byť proti ich podstate. Ak chceme viac žien v niektorých profesiách, nemôžeme z nich robiť mužov alebo opačne. Mali by sme hľadať a oceňovať rozdielnosť, pestrosť a rôznorodosť, ktorá zo spolupráce medzi rôznymi jednotlivcami môže vznikať. Rešpekt, otvorená myseľ a pokora vo vzťahu k hodnote každého jednotlivca je pre mňa ideálnom a cestou k najlepším možným riešeniam. Našťastie, v mojej sociálnej bubline, je hľadanie spolupráce na dobrej ceste. Vnímam oveľa väčšiu ústretovosť, otvorenosť a rozpoznávanie hodnoty, ktorú jednotlivci prinášajú. Teším sa, že aj prostredníctvom využívania flexibility v pracovnoprávnych vzťahoch alebo obchodných spoluprácach, dostávajú priestor ženy. A tak pomalými krokmi dochádza aspoň trošku k obrusovaniu zaužívaných predsudkov. Ja sama, ako zamestnávateľ, som bola vďačná za zamestnankyne, ktoré boli mamami a flexibilita bola základným pilierom našej spolupráce.

Čo by ste poradili ženám, aby získali viac sebavedomia a vážili si samé seba

Skôr by som upriamila pozornosť žien na nachádzanie a budovanie svojej sebahodnoty. Je to veľmi individuálna cesta. Každá z nás má iné hodnoty a je úplne v poriadku, nasledovať ich. Niektorá túži odovzdať sa rodine, niektorá práci a niektorá nekonečnému hľadaniu rovnováhy medzi oboma. Ak vidíte cieľ, hľadajte cestu. A praktický tip na záver. Nebojte sa pýtať. Ak sa nespýtate, odpoveď je 100 % „nie“. Ak sa opýtate, odpoveď je 50 % „áno“.

Čo by ste na druhej strane odkázali mužom, ktorí ešte vždy trpia predsudkami a žijú v zastaraných rodových stereotypoch?

Muži, vnímajte a oceňujte hodnotu, hľadajte spôsoby ako áno a nie dôvody, prečo nie.

Konferencia Equal Pay Day pre všetkých, ktorým na rodovej rovnosti záleží

Už onedlho sa v Bratislave koná prvá slovenská Equal Pay Day konferencia, ktorá poukazuje na rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, ako aj na nerovnosti pohlaví v iných oblastiach nášho života. V rámci štátov Európskej únie sme sa ocitli na chvoste rebríčka a máme čo doháňať. O rodovej rovnosti je preto potrebné hovoriť, diskutovať a nezatvárať pred ňou oči, pretože dokázateľne existuje. Stretnutie s výnimočnými osobnosťami, akou je aj skvelá právnička, mama a citlivá žena Zuzana Moravčíková Kolenová si rozhodne nesmiete nechať ujsť. Zakúpte si včas svoje vstupenky a buďte spolu s nami hlasom rovnosti.

Zdroj foto: Zuzana Moravčíková Kolenová, www.equalpayday.sk

Autorka článku: Veronika Samborská