Nadácia Pontis vytvára silné a zmysluplné spojenia medzi firemným, občianskym a verejným sektorom v troch strategických témach. Prvou témou sú sociálne inovácie. Druhou filantropia. A tretia téma je zodpovedné podnikanie. V rámci týchto tém si nadácia buduje expertízu, prináša nové trendy, presadzuje dlhodobý dopad a inšpiruje ostatných.

Spoluvýkonná riaditeľka Nadácie Pontis, Martina Kolesárová, vystúpi ako ambasádorka na prvej Equal Pay Day konferencii na Slovensku. Pozhovárali sme sa s ňou o ženách, o ich postavení v nadácii, o programe Budúcnosť INAK, ale aj o účasti na programe Obama Leaders Europe, ktorý organizuje nadácia Michelle a Baracka Obamovcov.

Konferencia Equal Pay Day upozorňuje na rozdiely v odmeňovaní

Stali ste sa ambasádorkou konferencie Equal Pay Day, ktorá sa po prvýkrát na jeseň tohto roku uskutoční v Bratislave a apeluje na rovnosť v odmeňovaní mužov a žien. Stretli ste sa niekedy s rodovou nerovnosťou v pracovnom prostredí?

Áno, napríklad cez otázku pri pracovnom pohovore, či zvládnem po materskej nastúpiť na plný úväzok, keďže mám dve deti. Považovala som to za absurdné. Môjho manžela by sa nikto takúto otázku neopýtal a tie dve deti má rovnako ako ja.

Ako rodovú rovnosť medzi mužmi a ženami vnímate vo svojej rodine, pri priateľoch?

Pri staršej generácii našich rodičov je to komplikovanejšie, stereotypy sú viditeľnejšie. U nás je už posun k lepšiemu. Starostlivosť o deti či o domácnosť máme rozdelenú spravodlivejšie. Som presvedčená, že tieto zdanlivo banálne veci, ktoré nie sú banálne, ale proste nutné, vedia veľmi vplývať na to, ako sa vedia ženy realizovať. Veľmi živo si pamätám vedkyňu v jednom rozhovore v rádiu, ktorá povedala, že keby mala toľko času na sebarealizáciu ako jej manžel – tiež vedec – ktorý nerobí nič iné, len pracuje, tak ho veľmi rýchlo predbehne.

Myslíte si, že je potrebné postavenie žien v našej spoločnosti posilniť?

Myslím si, že existuje ešte veľký priestor na diskusiu a zvedomovanie si stereotypov, ktoré u nás stále sú, a ktoré zabraňujú ženám v ich úspechu. Posun v legislatívnej oblasti je jedna vec, druhá je spoločenský tlak. Za najnespravodlivejšie považujem to, že ženy sú za materstvo a za to, že zostávajú doma s deťmi, penalizované na viacerých úrovniach. Má to negatívny vplyv na ich dôchodok, či nástup do zamestnania po pár rokoch pauzy. Zákon síce od žien nevyžaduje, aby zostávali doma s deťmi, ale tlak rodiny, finančných podmienok, nedostatok jaslí a škôlok, či nedostatočne flexibilné pracovné miesta, ich k tomu nútia. Myslím, že by veľmi pomohlo, keby doma čoraz častejšie zostávali aj muži. Tlak na zmeny by mohol byť väčší. Aj parlament je plný mužov, tí sa na to pozerajú „svojimi“ očami a cez svoju životnú skúsenosť.

Prečítajte si: Stanislava Šeminská: Všetci máme svoje dary a kvality, a to bez rozdielu veku, rasy, pohlavia, politickej či náboženskej príslušnosti

Na akých pracovných postoch by ste prijali viac ženských líderiek a prečo?

V parlamente, vo vláde a vo verejnej správe celkovo. A tiež v biznisovom sektore, najmä v riadení veľkých nadnárodných firiem, ktoré majú možnosť ovplyvňovať spoločnosť vo väčšej miere. Takisto v oblasti startupov. Myslím, že by sa oplatilo vyskúšať, ako to celkovo pôjde, no tipla by som si, že horšie ako teraz to určite nebude. (Smiech.)

Ako je to s rodovou rovnosťou v Nadácii Pontis?

Nie veľmi dobre. Chýba nám totiž rovnováha – ale v prospech mužov. Nesťažujem sa však, lebo máme skvelý tím. Práca v neziskovom sektore je náročná, ale nie je dobre platená. Máme veľmi schopných ľudí a nižšie platy sa snažíme kompenzovať flexibilnejším pracovným časom, dôverou či zaujímavou prácou, ktorá prináša často väčšie naplnenie ako v biznise. Dávame si pozor aj na platové podmienky tak, aby boli férové a odrážali výkon. Vo vedení sme dvaja CEOs a platové podmienky máme rovnaké. Pri platoch zamestnancov a zamestnankýň zohľadňujeme pozíciu, výkon, aj počet rokov v organizácii a nie to, či je niekto muž – živiteľ a niekto žena, ktorú doma „podrží“ platovo muž. Som extra citlivá na to, ak sa toto zneužíva. Naša finančná riaditeľka je však v tomto veľmi dobrou garantkou spravodlivosti. Pri pohovoroch sú otázky veku a stavu „no go“. Do rozhodovania o prijatí tiež nevstupuje fakt, že žena je mladá a „pred deťmi“, ale kvalita a potenciál. A ženy po rodičovskej „dovolenke“ sa ukazujú ako najlojálnejšie zamestnankyne s najväčším drajvom a chuťou sa učiť.

Program Budúcnosť INAK

Dlhodobo sa venujete rozvoju sociálnych inovácií na Slovensku. Ste aj iniciátorkou zmapovania sociálnych inovátorov v minulom roku. Stojíte za vznikom programu Budúcnosť INAK. Prezraďte nám o programe viac.

 Program podporuje podnikavosť, digitálne zručnosti a iné zručnosti potrebné pre budúcnosť u detí na druhom stupni základných škôl. Chceme ním prispieť k rozvoju mladých inovátoriek a inovátorov, ktorí sa zaujímajú o svoje komunity. V skratke by som povedala, že podporujeme hodnotovú podnikavosť mladých. Program spája priority a skúsenosti Pontisu v oblasti vzdelávania, zodpovedného podnikania a sociálnych inovácií, a tiež využíva širokú sieť kontaktov, ktoré ako nadácia máme, či našu schopnosť vytvárať spolupracujúce komunity naprieč sektormi.

Program je venovaný deťom. Naučia sa pracovať v tímoch a hľadať spoločné riešenia. Môže ich program naučiť aj zmazať rozdiely medzi mužmi a ženami v tom zmysle, že sme si rovní a spolu dokážeme viac?

Snažíme sa na tom pracovať. V programe máme viac dievčat ako chlapcov a je super, že otvárame možnosti pre dievčatá napríklad v rozvoji digitálnych zručností. Tiež sme si dali za cieľ tvoriť zmiešané tímy, ktoré vytvoria spolu projekt. V tomto veku, od 11 do 15 rokov, deti inklinujú k čisto dievčenským alebo čisto chlapčenským tímom. Vidíme však, že je dôležité, aby sa dievčatá a chlapci učili spolupracovať, využívať svoje silné stránky a vzájomne sa podporovať.

Ako deti reagujú na účasť v programe?

Veľmi dobre. Máme od detí spätnú väzbu, že program vnímajú ako užitočný a chodenie do centra Budúcnosť INAK je pre ne veľmi dôležité. Nachádzajú v ňom bezpečné prostredie, kvalitné vzťahové väzby a priestor na rozvoj a vlastnú realizáciu. To, ako sa im darí, aj meriame a toto meranie nám napríklad ukazuje, že program pomáha v budovaní podnikateľských znalostí a rozvoji inovatívnosti. V praxi to znamená, že deti rozumejú tomu, že môžu viesť vlastný projekt, prichádzať s riešeniami a v budúcnosti chcú prácu, v ktorej môžu prichádzať s vlastnými nápadmi a riešeniami.

Prečítajte si: Martin Čambor: Rodovej rovnosti bráni schopnosť akceptovať inakosť a vidieť v rozmanitosti pridanú hodnotu pre posun spoločnosti

Podpora pozitívnych a inovatívnych zmien v komunitách

Patríte medzi 35 osobností z Európy, ktoré v programe Obama Foundation Leaders rozvíjajú svoje líderské zručnosti. Ktoré z vašich zručností v úlohe lídra považujete za najsilnejšie?

Asi by to najlepšie zhodnotili iní. Verím, že empatia, schopnosť učiť sa a nadšenie pre našu prácu a schopnosť prenášať to na iných. Snáď ma v tom moji kolegovia a kolegyne nájdu. (Smiech.)

Čo pre vás znamená účasť v takomto programe?

V programe som spoznala viac oblasť hodnotového líderstva, ktorá mi je veľmi blízka. Veľa sme diskutovali o témach ako práca s autoritou a mocou, ako vytvárať inkluzívne tímy, ale nahliadli sme aj do momentálnej situácie na Ukrajine či Bielorusku spolu s lídrami a líderkami týchto krajín. Spoznala som množstvo šikovných a aj potenciálne vplyvných ľudí v Európe a vo svete, cez ktorých som mala možnosť vidieť iné perspektívy aj pre naše kľúčové témy v Nadácii Pontis. Zároveň začíname vďaka programu  priamo spolupracovať. Momentálne napríklad veľmi aktívne spolupracujem na našom projekte rekonštrukcie Ukrajiny s kolegom z programu z tejto krajiny. S ďalšími spolupracujeme pri príprave prvého Impact Summitu o sociálnych inováciách, ktorý budeme organizovať v decembri. Okrem toho už budem doživotne súčasťou alumni skupiny Obama Foundation, takže viem participovať na aktivitách, ktoré nadácia Obamovcov organizuje. Najbližšie to je napríklad online diskusia s bývalou novozélandskou premiérkou Jacindou Ardern.

V čom spočívajú inovatívne zmeny v komunitách, ktoré podporujete a o aké komunity sa jedná?

Dlhodobo podporujeme inovácie vo vzdelávaní. Ide o iniciatívy, ktoré prinášajú do škôl programy na rozvoj nových zručností, podporujú učiteľov modernejšie učiť, či rozvíjajú povedomie o humanitných predmetoch, ako je napríklad občianska náuka. To, že sú na Slovensku napríklad humanitné vedy dlhodobo zaznávané, má výrazný vplyv na kvalitu našej demokracie a participáciu ľudí na veciach verejných. Zároveň u nás funguje už 10 rokov Fond pre transparentné Slovensko, ktorý cez prácu neziskových organizácií podporuje spravodlivejšiu správu vecí verejných a efektívnejšie využívanie verejných zdrojov. To má dopad na široké skupiny obyvateľstva. V oblasti dobrovoľníctva a férového podnikania zase už dlhodobo angažujeme ľudí z firiem.

Stretávate sa pri svojej práci v komunitách aj so ženami, ktoré sa ocitli na okraji spoločnosti alebo na hranici chudoby vďaka diskriminácii alebo týraniu?

Nestretávame sa priamo, no podporujeme organizácie, ktoré tento problém riešia. Tieto témy by mali mať oveľa vyššiu prioritu nielen u donorov a filantropických inštitúcií, ale najmä u predstaviteľov verejnej správy, vrátane polície.

Čo je nevyhnutné zmeniť v našej spoločnosti, aby rodová nerovnosť zanikla, a aby bola účasť žien na celospoločenskom dianí rešpektovaná?

Neviem povedať jednu vec. Stále žijeme v spoločnosti, v ktorej nie je úplne neakceptovateľné fyzické násilie na ženách, v ktorej máme stále vysoké percento nenahlásených znásilnení kvôli obavám reakcií okolia a podobne. Niekedy sa mi zdá, že sme na Slovensku o stáročia pozadu. Ak si odmyslím tieto špecifiká Slovenska, tak každá veľká zmena začína v malom. Myslím, že najdôležitejším krokom by mala byť rovnocenná miera participácie na domácnosti, starostlivosti a výchove detí oboma partnermi. A tiež mentálna akceptácia toho, že ženy stále bojujú so stereotypmi. Muži by sa mali snažiť zvedomovať si zopár vecí. Napríklad… Nevysvetľujem veci polopatisticky, lebo hovorím so ženou? Neskáčem pri rokovaní ženám do reči oveľa viac ako mužom? Mimochodom, sedia na rokovaniach pri stole aj ženy? Ak nie, prečo? Sedia na konferenciách v paneloch aj ženy a v akom pomere? Mohla by som pokračovať ďalej a celkom dlho. My ženy by sme ale mali začať aj samy od seba. Či náhodou aj my nepodporujeme tie zažité stereotypy, ktoré nám samotným vadia.

Rodová rovnosť je neoddeliteľnou súčasťou ľudských práv a nevyhnutnou podmienkou demokracie

Každý deň vytvárajú ženy nevyčísliteľné ekonomické hodnoty svojou neplatenou alebo zle ohodnotenou prácou. A tiež sú vystavené dlhodobej nespravodlivosti ako v ekonomických nerovnostiach, tak aj pri hrozbe násilia, vrátane sexuálneho obťažovania vo verejnom aj súkromnom živote. Poďme diskutovať, konajme. Stretneme sa na prvej Equal Pay Day konferencii na Slovensku, a to 10. a 11. novembra v Bratislave. Vstupenky sú už v predaji.

Zdroj foto: Martina Kolesárová, www.equalpayday.sk

Autorka článku: Veronika Samborská