Ekonomická moderátorka Televízie ta3, moderátorka a dramaturgička relácie Investujeme. Žena, ktorá sa pohybuje vo svete makroekonomiky, daňovej politiky a ekonomiky štátov Európskej únie. Jej meno je Lenka Buchláková. Prečo sa stala hrdou ambasádorkou konferencie Equal Pay Day, ktorá sa bude po prvýkrát konať v novembri tohto roka v Bratislave? Ako sa jej darí vo finančnom svete, ktorý je rodovo viac prisudzovaný mužom? Na tieto, ale aj na iné otázky, predovšetkým však o rodovej rovnosti, nám odpovie v nasledujúcom rozhovore.  

Banková analytička a ekonomická redaktorka 

 

Stretnúť sa so ženou, ktorej sú tak veľmi blízke ekonomika a bankové analýzy, nie je úplne bežné. Alebo sa mýlim?  

Z mojej praxe môžem povedať, že sa nemýlite. Je to tak a veľmi ma to mrzí. Najviac som si to uvedomila vtedy, keď som si začala z pozície moderátorky a dramaturgičky pozývať hostí do relácií. A výsledkom je, že tam mám väčšinou mužov. Pred rokom som začala robiť aj ta3 konferencie, mala som ich desať za necelý rok a už mi bolo aj pripomenuté od ľudí, aj z publika, či som zaujatá voči ženám. Prečo si ich nepozývam v rámci panelov… Moja odpoveď je, že nemám koho. Poznám jednu analytičku, s ktorou sme veľmi dobré kamarátky. Vystupuje aj mediálne. Ale v zásade buď ženy, ktoré pracujú v bankovom sektore, sa tak navonok neprezentujú, nemajú tú potrebu ako niektorí muži. Alebo je tam jednoducho tento nedostatok.  

Je podobná situácia aj za hranicami Slovenska?  

V zahraničí je to naopak úplne bežné. Denne na obrazovkách beží množstvo vysielaní, kde sú vo veľkom ženy. Verejne vystupujú v rámci analýz, ale moderujú aj serióznejšie ekonomické správy a relácie. Je to tam oveľa výraznejšie. U nás akoby sme zaspali dobu a to je veľký problém.     

Svojou prvou otázkou som mierila na fakt, že stereotypne sektor financií patrí viac mužom. Prečo ste si teda vybrali práve bankové a finančné odvetvie? 

Áno, tento sektor naozaj patrí viac mužom. A čo sa týka mňa, ja som si ho pôvodne dobrovoľne nevybrala. Neinklinovala som k nemu. To bola taká zhoda náhod. Vyštudovala som žurnalistku a masmediálnu komunikáciu. Chcela som pracovať v médiách. Začala som tými regionálnymi a prešla som do Hospodárskych novín, kde som sa chcela venovať napríklad kultúre alebo niečomu z domáceho prostredia. No mali voľné iba miesto na ekonomike. V každom prípade to bola príležitosť, tak som ju prijala. V rámci ekonomiky som robila dopravu, mala som na starosti rezort Ministerstva dopravy a potom som plynule prešla do ďalších denníkov a opäť som sa venovala ekonomike. To bol tiež dôvod, prečo som sa rozhodla, že si rozšírim svoje vzdelanie.  

Stala sa z vás ekonómka, ale z médií ste odišli. Čo bolo ďalej? 

S rozšíreným ekonomickým vzdelaním som médiá opustila a začala pracovať v banke ako banková analytička. V Slovenskej sporiteľni som sa venovala dátam a úplne ma to pohltilo. Už keď som robila v denníkoch, sa mi analýzy zapáčili. Našla som v tom potešenie. Neskôr ešte o to viac, že som sa už dokázala oveľa lepšie orientovať. Skutočne ma to baví až doteraz.   

Lákalo vás to z bankového sektora opäť do médií?  

Úprimne, veľmi sa mi z pokojného bankového prostredia nechcelo ísť do stresového mediálneho priestoru. Ale nemám rodinu ani deti, tak som si povedala, že môžem vyskúšať niečo iné a šla som do toho. No aj napriek tomu, že pracujem v ta3, stále som aj analytičkou a vypracúvam analýzy pre niektoré inštitúcie a iné médiá, len už tak nezachádzam do hĺbky.  

Prečítajte si: Miroslava Rychtárechová: Našim cieľom je vytvoriť v Tescu také pracovné prostredie, v ktorom je vítaný každý bez rozdielu

Rodová nerovnosť, rozdiely v platoch  

 

Prijali ste ponuku, stať sa ambasádorkou konferencie Equal Pay Day. Pociťujete potrebu hovoriť o rodovej nerovnosti?  

Equal Pay Day som sledovala už v Čechách. Z profesijného hľadiska ma fascinovalo, koľko žien sa im tam podarilo dostať. A o rodovej nerovnosti som mala potrebu hovoriť už aj vtedy, keď som bola výhradne analytičkou. V čase, keď som pracovala v banke, som písala veľa analýz ohľadom nerovnosti, nakoľko je banka v tomto smere otvorená. Ale stalo sa mi, že za mnou prišiel šéf a požiadal ma, aby som už riešila aj niečo iné, že je toho priveľa a ľudia ma začínajú škatuľkovať. Pochopila som, že príliš tlačím na pílu. 

Kde rodovú nerovnosť a rozdiely v odmeňovaní vnímate najviac? 

Práve v rámci finančného sektora je to veľmi zreteľné. Dokazujú to aj štatistiky. Na rovnakej pozícii žena zarába aj o 400 eur menej ako jej kolega. Dôvody však môžu byť rôzne a nemôžeme to hádzať len na zamestnávateľa. Obviňovať ho z diskriminácie. Často je to aj o žene samotnej. Menej si vypýta, menej si verí na pohovoroch. Na Slovensku ani nie polovica ľudí, vrátane žien, je ochotná o svojom plate so zamestnávateľom vyjednávať. Na rozdiel od severských krajín, kde napríklad vo Švédsku až takmer 80 % zamestnancov vyjednáva o plate, medzi nimi aj ženy. Ženy v únii pritom robia v priemere týždenne o 6 hodín viac ako muži, platené aj neplatené hodiny navyše. 

V čom vidíte ďalšie problémy, ktoré sa žien bytostne dotýkajú?  

Najvypuklejší problém je postavenie pracujúcich matiek. V tomto smere sa už dlhodobo poukazuje na riešenia, ako systematicky podporovať dostupnosť jaslí a škôlok a zvyšovať tak flexibilitu trhu práce pre návrat matiek do pracovného pomeru, vrátane rôznej výšky pracovného úväzku. Ďalší problém je to, že len málo žien je vo vedúcich pozíciách firiem pôsobiacich v Európskej únii. Iba 1 z 10 spoločností má vo vedení ženu. Napriek tomu sa ženy postupne dostávajú na riadiace pozície, no je ich málo, 7 % z celkového počtu členov manažmentu firiem a len 6 % zo všetkých šéfov podnikov sú práve ženy. Na Slovensku je ich počet pod 5 %. 

Ako sú na tom s profesijnou kariérou a platmi muži?  

V napredovaní  jednoznačne muži vytŕčajú, pretože žena preruší svoju kariéru kvôli tehotenstvu, materstvu, materskej dovolenke, kým kariéra muža je plynulá. A tiež sa berie muž ešte vždy ako hlava rodiny, preto by mal aj viac zarobiť, aby rodinu uživil. Stereotypy vo finančnom sektore sú naozaj viditeľné. A aj IT sektor je nerovnosťou známy. Tam často ani muži medzi seba do vrcholových pozícií ženy nepúšťajú. Ale myslím si, že sa to celkovo rôznymi iniciatívami na Slovensku zlepšuje. No len veľmi pomaly a tie rozdiely sú zatiaľ dosť výrazné. V neprospech žien 16 až 20 %.  

Myslíte si, že sa oproti minulosti predsa len trochu posunul typický obraz ženy v domácnosti k obrazu finančne nezávislej osobnosti? 

Trochu áno, čiastočne sa to mení, ale stále je viac vnímané, že žena má byť v domácnosti a s deťmi. Ja túto tému veľa rozoberám na sociálnych sieťach. Veľmi silná som na LinkedIn. A dosť ma prekvapilo, keď som dala na MDŽ status, že ďakujeme, ale… a pridala som štatistiky s odkazom, že vďaka za pomyselné kytičky, no situáciu s rodovou nerovnosťou treba riešiť. Na tento status reagovali muži v zmysle, nech idem za stroj a vyskúšam si, aké je to ťažké. Ale doslova útočili na mňa najmä ženy, že si vymýšľam. Vraj takýto problém nie je, a že to nechápem, keďže nemám deti. V konečnom dôsledku sa v reakciách ženy zhodli, že je žena v domácnosti na správnom mieste.   

Máte spracované analýzy o ženách podnikateľkách? 

Mám ich spracované a, bohužiaľ, sú stále v neprospech žien podnikateliek. Je tiež menej začínajúcich podnikateliek, ktoré sa púšťajú do rizikovejšieho biznisu s rizikovejším kapitálom. Aj vo firmách vo vedúcich pozíciách je stále menej žien ako mužov, ako som už spomínala. Je však štúdiami dokázateľné, že aj keď je počet žien vo vrcholových pozíciách nízky, ak tieto pozície ženy zastávajú, firmám sa darí lepšie. Spoločnosti s vyšším podielom žien vo vrcholovom manažmente dosahujú vyššie zisky podľa štúdie realizovanej v 21 980 firmách v 91 krajinách. (Is Gender Diversity Profitable, Peterson Institute for International Economics, 2016) 

Akým výzvam musia čeliť ženy v biznise?  

Svoje analýzy na to nemám, nakoľko by sa ani vypracovať nedali, ale mali sme konferencie v rámci ta3, kde sme sa zhovárali so ženami v biznise, ženami v medzinárodnom biznise. Boli to poradkyne, právničky z významných firiem a spoločností. Vybratá vzorka žien bola v napredovaní, v kariére veľmi úspešná. Mali dobré rodinné zázemie, muž a deti im pomáhali, čo veľmi prízvukovali, že bez tejto pomoci by neboli tam, kde sú. Je teda pochopiteľne veľmi ťažké pre ženu s deťmi bez partnera a pomoci, aby sa venovala svojej kariére. Zaujímavosťou bolo, že paradoxne na ceste v napredovaní muži ženám priali a najväčšie podrazy na pracoviskách im robili práve ženy.  

Prečo stále prevláda počet mužov podnikateľov, hoci ženskej populácie je na svete viac? 

Ženy sú veľmi konzervatívne, čo vychádza aj zo štatistík. Konzervatívnosť nás ovláda v rámci investovania, aj pri nakladaní s peniazmi. Neinvestujeme. Bojíme sa a neveríme si, čo je najväčšia chyba. Nechceme ísť do rizika, ktoré by nám mohlo priniesť stratu. A podnikanie aj investovanie rizikové sú.  

Prečítajte si: Hovorme o rodovej rovnosti a buďme jej hlasom 

Efektivita, empatia a dôslednosť  

 

V čom sú ženy v pracovnej sfére jedinečné? 

Najmä ženy matky sú veľmi efektívne. V súvislosti so starostlivosťou o deti, si dokážu perfektne zorganizovať čas. Ale aj vo všeobecnosti majú ženy veľký potenciál. Do pracovných vzťahov vedia priniesť diplomaciu a vytvoriť zmierlivejšie prostredie. Aj keď nebýva to úplne vždy pravidlom. No určite dokážu zabezpečiť rovnováhu a v rozhodovacích procesoch by s istotou mali byť súčasťou vedenia a vrcholového manažmentu.  

Čo by mali zmeniť ženy, aby dostávali lepšie ohodnotenú prácu? 

Mali by sa viac postaviť za to, čo robia. Keď dávajú personalisti rady, ako si pýtať vyšší plat, jednoznačne je to o silných argumentoch. Akým ste prínosom pre firmu, čo ste pre firmu urobili navyše. Argumentovať faktami, ktoré sú nepriestrelné a nebáť sa, vypýtať si. Pri nastavovaní platových podmienok si preštudovať, aké sú priemerné platy na danú pozíciu. Určiť si svoju hodnotu. Nikdy sa za vás nikto nepostaví a nepôjde za vás bojovať. Každý si rieši svoje potreby. Jediný, kto sa za vás postaví a zabojuje, ste vy sami.    

Ako by sa malo zmeniť myslenie spoločnosti, aby sa rodová nerovnosť vybalansovala?  

Privítanie na jednej akcii o rodovej nerovnosti, ktorú som moderovala, som začala tým, že aj pri všetkých iniciatívach, ktoré v tomto smere prebiehajú na Slovensku, sa toto nastavenie vyrovná až o 200 rokov. Keď som začala o tom písať na sociálnych sieťach, môj brat mi napísal, či sa snažím byť zaujímavou. A keďže som z východu, upriamim pozornosť na to, že tam to téma, ktorá by sa mala riešiť, nie je. Mám pocit, že Slovensko na vyriešenie tohto problému nie je ešte pripravené. Ale zase, keď som na LinkedIn dala avízo, že budem ambasádorkou na Equal Pay Day, prišli mi veľmi pekné spätné väzby, a to najmä od žien. Moja klasická cieľovka, z finančných inštitúcií a bánk, sa však neozvala. Na tento konkrétny status mi nevyjadrili svoju podporu alebo mi napísali, že čo to je zase za tému. Či nemáme iné, dôležitejšie. 

Pociťujete osobne vo finančnom sektore nevýhodu, že ste ženou?  

Áno, vo finančnom sektore cítim, že som žena. Nechcem však úplne bedákať alebo sa sťažovať, no v komunikácii to takto vnímam. Keď som robila novinárku, ktorá potrebovala viac zákulisných informácií, tak som videla, že si kolega muž pozval respondenta na pivo a bolo. Ja som to urobiť nemohla, kým muži sa dohodli rýchlo a ľahko. Na mňa sa ešte vždy muži pozerajú zhora. Pýtajú sa, či mám dostatok vedomostí a skúseností. Musím viac dokazovať svoju profesionalitu, obhajovať sa. Vo finančnom sektore sa s tým stretávam doslova na každom kroku. Ak raz budem mať deti a budem mať dcéru, želám jej, aby nezažívala to čo ja. Aby nemala ani minimum pocitu, že sa musí obhájiť. Želám jej, aby sedela s mužmi na jednom mieste rovnocenne a rovnocenne s nimi aj komunikovala.  

Ešte pár analýz na záver 

 

• Rast čistých príjmov spoločností so ženami v správnej rade dosahuje v priemere 14 % v porovnaní s 10 %-ným rastom v prípade tých firiem, ktoré nemajú zastúpenie žien. (Gender Diversity and Corporate Performance, Credit Suisse, 2012) 
• V tradične mužských odvetviach by sa zvýšením zapojenia žien do pracovného procesu vo viacerých krajinách zvýšila produktivita od 3 % až do 25 %. (Women. Fast Forward: The Time for Gender Parity is Now, EY, 2015) 
• Diverzita v pracovnom tíme prináša firmám vyšší zisk. Spoločnosti s vysokým zastúpením žien vo firme majú o 15 % väčšiu pravdepodobnosť finančnej návratnosti oproti priemeru v danom sektore. (Diversity Matters, McKinsey&Company, 2015) 
• Výnosy spoločností sa vďaka rodovej rozmanitosti v tíme dokážu zvýšiť o skoro 41 %. Vyššia produktivita je pripisovaná rôznym pohľadom, perspektívam a zručnostiam mužov a žien. (Diversity, Social Goods Provision, and Performance in the Firm, MIT & George Washington University, 2014) 

Zdroj foto: Lenka Buchláková, www.equalpayday.sk

Autorka článku: Veronika Samborská